Našťastie to zobrali vážne.

Pokiaľ ide o samotný príbeh filmu, je to psychologická dráma, ktorej hlavnou témou je zásah do súkromia a nastolenie otázky, kde sú dnes jeho hranice. Film si zároveň všíma skutočnosť, že každý človek má v sebe isté sklony k násiliu, ktoré potláča, a ktoré v istom momente môžu vyplávať na povrch. Úplne konkrétne, je to príbeh osamelého štyridsiatnika, ktorý je úspešným letovým dispečerom to znamená, že má povolanie založené na pozorovaní a presnosti. Jeho súkromný život je však v troskách – alebo, lepšie povedané – je úplne prázdny. Oliver naviazaný na matku, má rôzne trápenia a celkovo sa cíti nešťastný.  Zo svojho bytu na sídlisku začne sledovať rodinu, ktorá býva oproti. Je to mladý pár, muž, žena a dve deti, ktorí na prvý pohľad vyzerajú šťastní. Po istom čase pozorovania im náš hrdina začne závidieť a keď zistí, že nie všetko je tak, ako sa javí na prvý pohľad, chce sa o nich dozvedieť viac a začne im do života zasahovať, čo má za následok násilné a dramatické vyvrcholenie.

Vo filme je po celý čas prítomné silné vnútorné napätie a som rád, že dej diváka neustále prekvapuje. Už mám tak trochu dosť čechovovských poučiek o zbrani, ktorá má kdesi vystreliť.

Prečo by mala?

Nikdy som na sídlisku nebýval, takže ho sám pre seba vnímam ako prostredie tak trochu exotické, navyše výtvarne zaujímavé. Zaujíma ma spôsob bývania, kde sú ľudia nahustení na malom priestore. Určuje to ich štýl komunikácie a spolužitie, a tiež to relativizuje pojem súkromia. Hranice súkromia sú ostatné veľkou témou súčasného sveta. Všetci sme sa stali voyérmi. Začalo to už televíznym vysielaním, potom prišiel bulvár a Facebook. Predpokladám, že následkom nebude úplná strata súkromného priestoru, ale silná snaha o jeho ochranu a významné obmedzenie toho, čo ho narušuje. Na oboch stranách to bude viesť k určitej strate slobody.

Viditeľný svet

Myslím, že do istej miery a do určitého okamihu sa budú diváci stotožňovať s hlavnou postavou, Oliverom. Koniec-koncov – pozorovať voyéra je príjemný paradox. Postava Olivera je totiž „ľudská“ vo všetkých významoch tohto slova. V pozitívnych, aj v negatívnych. Viditeľný svet je film o hľadaní šťastia a o tom, čo šťastie vlastne je. A kam sme až ochotní zájsť, aby sme ho získali, hoci to môže byť len ilúzia. Oliver zostal veľkým dieťaťom, ktoré uviazlo v minulosti a ktoré si myslí, že hranice neexistujú.

Je osamelý, frustrovaný a túžiaci – ako množstvo ľudí okolo nás.

Hlavný predstaviteľ Ivan Trojan sa pre film rozhodol takmer jednoznačne. Najskôr som hľadal slovenského predstaviteľa, no nenašiel som ho a tak som s malou dušičkou oslovil práve jeho. Po vzájomnom dohovore mu producent Milan Stráňava poslal scenár. Keď si ho prečítal a my sme potom za ním prišli do Prahy, mal scenár už prekonzultovaný s psychologičkou, ktorá mu pomáha pripravovať sa na herecké úlohy, takže mi začal vysvetľovať ako pochopil motiváciu svojho hrdinu, jeho vzťahy k ostatným postavám a podobne. A rozprával o tom tak, akoby sme už predtým o filme veľa hovorili a teraz len plynulo pokračujeme. Bol som v šoku z toho, ako úžasne porozumel hlavnej postave. Na presnejšie doladenie scenára sme potrebovali len zopár stretnutí. Párkrát som zacestoval do Prahy, večer som si pozrel jeho predstavenia v divadle a potom sme sa rozprávali o scenári. Prechádzali sme si ho podrobne od začiatku do konca.

Ivana Trojana obdivujem už dlhé roky, mám rád jeho postavy, ktoré sa veľmi často pohybujú na krehkej hranici normálnosti a vyšinutosti. Navyše sme sa s Ivanom rýchle spriatelili, rozprávame rovnakým vnútorným jazykom…

Ivan pracuje tak, že musí mať všetko veľmi presne definované. Ja som na základe jeho podnetov scenár ešte upravil, aby bol viac na jeho obraz. V hlavnej postave filmu je z každého z nás niečo, preto sme si tak porozumeli.

Často sa ma v Čechách pýtali, či chcem tým, že Ivan hovorí v mojom filme česky, zvýrazniť motív jeho izolácie v slovenskom prostredí. Čeština bola jeho podmienkou už na prvom stretnutí – hoci on zvyčajne s prekvapením kontruje, že som to tak chcel ja. V každom prípade – zhodli sme sa na tom. Nechcel som, aby rozprával spotvorenou slovenčinou a v záujme čo najväčšej autenticity som ho odmietal nechať predabovať. To by bol pri jeho štýle herectva a skvelom hlase naozaj zločin.

Ale celkom poučné pre mňa je, že Česi vnímajú rozdielnosť našich jazykov oveľa ostrejšie ako Slováci. Pre nás je čeština prirodzený druhý jazyk a určite nikoho neizoluje – iba jemne podčiarkuje jeho odlišnosť.

V každom prípade je Viditeľný svet slovenský film, v ktorom sa z dvoch tretín hovorí česky.

V úlohe Oliverovej matky sa objavila legenda českého divadla a filmu, Jana Hlaváčová. Mám veľmi rád hercov, ktorí napriek tomu, že sú hviezdy, nemajú hviezdne maniere. To sa týka Ivana Trojana i pani Hlaváčovej, ktorá bola veľmi disciplinovaná a mimoriadne chápavá. Jej postava matky je pre hrdinu i pre celý príbeh veľmi dôležitá, ale vo filme ju vidíme málo. Dokonca sa ma snažila nahovoriť, aby som jej pridal nejaké dialógy. Tak dúfam,  že niekedy sa dostanem aj k tomu, že budem môcť s pani Hlaváčovou pracovať aj na väčšej postave.

Zo slovenských hercov sa vo filme objavuje Martin Mňahončák v úlohe otca rodiny, ktorú Oliver pozoruje, matku hrá Kristína Turjanová, dôležitú postavu susedky, ktorá vystupuje v príbehu ako katalyzátor, stvárnila Dagmar Bruckmeyerová. Pre všetkých troch hercov to bol kinematografický debut. V menšej úlohe sa vo filme mihne aj Ivan Palúch.

Pozorovanie a voyérstvo nie je cudzie nikomu.

Robíme to viac-menej všetci s veľkou radosťou a na rôznych úrovniach. Film vzbudil pozornosť divákov, páčil sa na premiére v Karlových Varoch, vyšla skvelá recenzia v prestížnom americkom filmovom časopise Variety a záujem o film prejavili okrem iných festivalov napríklad z festivalu Sundance, kam si ho vypýtali do predbežného výberu.

Nemám žiadne očakávania, čo sa týka návštevnosti. Pre mňa je najdôležitejšie, že som film Viditeľný svet mohol nakrútiť s absolútnou umeleckou slobodou, tak ako som chcel, a to vďaka producentovi, aj vďaka špičkovým spolupracovníkom.

A ešte niečo o tom, čo sa do filmu nedostalo…

Mám veľmi rád vystrihnuté scény z filmov. Vždy si ich vychutnám v bonusoch na DVD. Moja najobľúbenejšia vystrihnutá scéna z filmu Viditeľný svet sa týka detstva hlavnej postavy, Olivera. V retrospektíve ukazujeme, že ako malý sa raz uprostred noci prikradne do spálne svojich rodičov a pozoruje ich, ako sa chystajú mať sex. V jednom momente matka preruší milostnú predohru a ide zabuchnúť dvere – pričom ju (očami malého Olivera) na okamih vidíme celkom nahú.

Problém nastal, keď moja asistentka Soňa Zemanová vyrátala, že by podľa všetkého malo ísť o koniec šesťdesiatych rokov a v tej dobe ženy ani náhodou nepomýšľali na holenie dolných partií – tak, ako je to celkom bežné dnes. Debatu počula mladá herečka stvárňujúca vo filme mladú Oliverovu matku a zdesila sa, že chceme až tak detailne vidieť jej nahotu. Nakoniec sa odmietla vyzliecť.

Museli sme sa zmieriť s tým, že v danom citlivom zábere – kedy budeme snímať jej pohlavie z pohľadu  kľačiaceho šesťročného chlapca, a na dve sekundy bude dokonca v detaile – musíme použiť dablérku. Asistent produkcie oprášil svoje staré kontakty a priviedol na pľac naozajstnú pornoherečku, ktorej nerobilo problém okamžite sa vyzliecť a nejaký čas sa dokonca prechádzala po malom byte pred celým štábom nahá, až sme ju museli zahnať do miestnosti určenej na prezliekanie. Náš problém s ochlpením však naďalej trval – pretože tam dole naozaj nebol ani chĺpok. Takže musel nastúpiť náš maskér, pán Wittgruber a vymyslieť našej dablérke „parochňu“ z materiálu, čo mal pripravený na fúzy. Vôbec netuším, či sa to nazýva parochňa, aj keď sa to používa na tamtom mieste…

Začali sme nakrúcať a kameraman Martin Štrba stále nebol spokojný, pretože ochlpenie bolo nalepené „nakrivo“. Pri pohľade zdola skrátka nevyzeralo prirodzene. Záber sa podaril až na pätnásty raz – keď „parochňa“ sedela konečne rovno a dablérka sa ihneď začala pýtať na ďalší záber.

Bavilo ju to.

Celkom milé je, že pred polrokom mi túto príhodu – značne nafúknutú a prehnanú – rozprával istý osvetľovač s tým, že už nevie, o aký film ide, ale že bol pri tom. A že by som sa na tom určite zabavil. Neprezradil som sa.

Takto vznikajú všetky legendy.

The post Film Viditeľný svet – čo je v ňom viditeľné a čo neviditeľné appeared first on Martinus.

MFF Bratislava sa po ôsmich rokoch opäť presúva na pravú stranu Dunaja do bratislavského Starého mesta. Festivalové premietania sa uskutočnia v Kine Mladosť, v kinosále Slovenskej národnej galérie, v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava a po prvýkrát aj v nových priestoroch moderného centra Eurovea – v troch kinosálach multiplexu Cinema City (predtým Palace Cinemas) a v Kine Lumi?re (bývalé Charlie Centrum).

Program 13. ročníka bratislavského festivalu prinesie divákom množstvo kvalitných, žánrovo a tématicky rôznorodých filmov v súťažných a nesúťažných sekciách. Návštevníci festivalu budú mať v tomto roku možnosť zhliadnuť víťazné filmy z troch najprestížnejších filmových festivalov na svete. Víťaza Zlatej palmy v Cannes film Terrenca Malicka Strom života, film Asghara Farhadiho Rozchod Nadera a Simin, ktorý získal Zlatého medveďa na Berlinale a  len nedávno v  Benátkach Zlatým levom ocenený film Alexandra Sokurova Faust. Na festivale bude uvedený aj izraelský film Reštaurátor, ocenený Krištálovým glóbusom na MFF Karlovy Vary  a nemecká snímka Neviditeľná, ktorá si z karlovarského festivalu odniesla cenu pre najlepšiu herečku. Svoju slovenskú premiéru bude mať v Súťaži prvých a druhých hraných filmov aj dlhoočakávaný nový slovenský film – debut Petra Krištúfka Viditeľný svet s Ivanom Trojanom v hlavnej úlohe. Bratislavský festival je jedným z piatich európskych festivalov, ktorý vo svojom programe uvedie aj atraktívnu programovú sekciu – Červené westerny, ktorá bola odpremiérovaná v januári na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame. Túto programovú lahôdku na MFF Bratislava osobne odprezentuje známy ruský filmový kritik Sergej Lavrentiev.

Súťaž prvých a  druhých hraných filmov je dominantnou sekciou medzinárodných súťaží. Začínajúci tvorcovia majú šancu dostať sa do povedomia divákov aj ľudí z filmového priemyslu. Byť objavený, alebo opätovne potvrdiť svoj talent. Filmy do Súťaže prvých a druhých hraných filmov vyberal hlavný dramaturg 13. MFF Bratislava, srbský filmový kritik Nenad Dukić, podľa ktorého je „hlavná súťaž komponovaná tak, aby ukázala rôznorodosť tém, ktorými sa mladí režiséri a scenáristi zaoberajú a  súčasne odlišnosť filmárskych štýlov“. Vo výbere sa tak stretli napríklad minimalistická road movie dráma argentínskeho režiséra Pabla Giorgelliho Las Acacias a francúzska snímka 17 dievčat režisérskeho dua Dalphine a Muriela Coulinovcov, ktorí prostredníctvom filmu poukazujú na aktuálne sociálne a existenčné problémy mladých ľudí. Na festival sa „vracia“ taliansky režisér Gianni Di Gregorio, ktorý v roku 2008 vyhral Grand Prix MFF Bratislava so svojim debutom Sviatočný augustový obed. Tento rok bude súťažiť jeho druhý hraný film Soľ života. O hlavnú cenu sa bude uchádzať aj zástupca tureckej kinematografie režisér Tolga Karaçelik s filmom Tool Booth, ale aj divácky hit z Bulharska film Love.net od Illiana Djevelekova a už spomínaný debut Petra Krištúfka Viditeľný svet.

Súťaž dokumentárnych filmov chce ukázať to najlepšie zo súčasnej produkcie svetového dokumentárneho filmu. Zostavovateľ sekcie – absolvent filmovej vedy na bratislavskej VŠMU Pavel Smejkal potvrdzuje, že “desiatka filmov v súťaži je vybraná tak, aby reprezentovala rôznosť žánrov, prístupov a štýlov. Sekcia je zostavovaná s ambíciou predstaviť návštevníkom bratislavského festivalu diela, o ktorých sa hovorí, a zároveň objavovať filmy, o ktorých sa ešte celkom iste hovoriť bude”. Tieto kritériá nepochybne spĺňajú filmy ako taliansky Il Castello, brilantná štúdia prostredia milánskeho letiska v „post-9/11“ ére, či pôsobivý Abendland rakúskeho dokumentaristu Nikolausa Geyrhaltera, ktorý na diváka úspešne prenáša fascináciu nočným životom. O najlepší dokumentárny film “zabojuje” aj oceňovaný dokument Cinema Komunisto o dejinách juhoslovanskej kinematografie, ktorý režisérka Mila Turajlic vyskladala z výpovedí zainteresovaných filmárov a dômyselne zakomponovaných archívnych materiálov. Divákom sa predstaví aj český dokumentarista Martin Mareček so svojím najnovším počinom – prípadovou štúdiou o úskaliach rozvojovej pomoci Pod sluncem tma, ktorá je plná nečakanej komiky.

Súťaž krátkych filmov prezentuje filmy, ktoré pre tvorcov často znamenajú štart filmovej kariéry. Súťaž dáva priestor inovácii a tvorivému experimentu. Zostavovateľ sekcie – historik umenia a filmu Erwin Houtenbrink pristupoval k výberu veľmi starostlivo. „Snažil som sa ukázať bohatosť a rozmanitosť výberom rôznych druhov krátkych filmov, nakrútených s rôznymi rozpočtami, v rôznych kultúrach, začínajúcimi aj skúsenými režisérmi. Mnohé z vybraných filmov mali premiéru na festivaloch v Cannes, Benátkach, či Annency a niektoré získali aj ceny. Chcem zdôrazniť, že formát krátkeho filmu je umením sám osebe – jeho formy, témy, ambície a história sa výrazne líšia od výroby dlhometrážneho filmu“. Do súťaže sa napokon dostal napríklad grécky originálny metaforický film Casus Belli či nemecká snímka Six Easy Pieces. Film využíva techniku stop-motion, ktorá sa ukázala ako dokonalý prostriedok na ukázanie manželstva medzi umením a technológiou. Na hranici medzi Barmou a Thajskom sa odohráva írsky film Crossing Salwen, ktorého príbeh evokuje násilie, krásu a nadprirodzeno. Jedinečnou hudobnou animáciou je holansko-belgicko-francúzsky film Monster of Nix, o svete obývanom podivnými tvormi, zvieratami a  ľuďmi (hlasy im prepožičali napríklad hudobník Tom Waits a režisér Terry Gilliam). Rôznorodosť Súťaže krátkych filmov dopĺňa aj precízne vystavaná belgická poetická dokumentárna esej Dimanches, ktorá ukazuje množstvo činností, čo ľudia robia i nerobia počas dňa voľna – nedele.

Medzinárodný filmový festival Bratislava prinesie okrem kvalitnej a rôznorodej  programovej ponuky aj množstvo sprievodných podujatí, diskusií s tvorcami a festivalovými hosťami ako aj milé priateľské stretnutia v príjemnej festivalovej atmosfére.

The post Novinka Woodyho Allena „Polnoc v Paríži“ otvorí 13. ročník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. appeared first on Martinus.

Medzinárodný filmový festival Bratislava začína tento rok o mesiac skôr. Prvé premietania sú naplánové už na poludnie, v piatok 5. novembra. 12. ročník MFF Bratislava ponúkne dve stovky filmov (111 celovečerných a 85 krátkych), ktoré si diváci budú môcť vychutnať v siedmich kinosálach hlavného mesta (v 4 kinosálach v Palace Cinemas Aupark, Mladosti, FK 35_mm, SNG a v Mestskom divadle DPOH).

Festival prinesie výber toho najlepšieho zo svetovej kinematografie. Mladé talenty predvedú svoje umenie v súťažných sekciách hraných, dokumentárnych a krátkych filmov.

„Best of“ z uplynulej festivalovej sezóny ponúknu sekcie pod hlavičkou Panoráma. Zlatá panoráma predstaví slovenské premiéry (a väčšinou aj jediné uvedenia) filmov ocenených na najprestížnejších filmových festivaloch. Vo výbere je aj Poézia, víťazný film v kategórii Najlepší scenár na festivale v Cannes, ktorý prináša hlboko ľudský a skutočne lyrický filmový zážitok. Hlavnou hrdinkou je výstredná stará pani, ktorá sa jedného dňa rozhodne zapísať na kurz poézie v miestnom kultúrnom stredisku.

Sekcia Proti prúdu priláka kinofilov, ktorí vo filme radi objavujú nové formy rozprávania. Overená kópia iránskeho režiséra Abbasa Kiarostamiho rozpráva o príbeh spisovateľa v stredných rokoch, ktorý odchádza do Talianska na turné so svojou novou knihou, kde stretáva krásnu francúzsku (Juliette Binoche). Nasleduje romantická zápletka avšak nie taká, na ktorú sme zvyknutí. V sekcii Panoráma špeciál ulahodí milovníkom žánrov a hudobných filmov. Nová sekcia Tu a tam upozorní na skvelé filmy, ktoré väčšinou prehliadame, kvôli tomu, že ich máme priamo pod nosom (východoeurópske filmy) alebo na ne nedovidíme, pretože sa nám strácajú za horizontom (filmy z Ázie či Južnej Ameriky). Otváracím filmom sekcie bude brazílsko-maďarská koprodukcia Budapeste. Podobne ako Overená kópia je to príbeh lásky, k žene, k mestu, k jazyku. José Costa je ghostwriter z Brazílie. Na ceste späť z konferencie spisovateľov je jeho let presmerovaný do Budapešti. Jeho život naberá tiež nový smer keď spoznáva miestny jazyk a stretáva Kristu, učiteľku, ktorá mu pomáha učiť sa maďarčinu –  údajne „jediný jazyk na svete, pred ktorým má diabol rešpekt“.

V tematických sekciách Focus sa tento rok festival zameria na filmy odohrávajúce sa pri mori a pláži (sekcia Všetci na pláž!) a filmy o korupcii (Zlí chlapi spávajú dobre). V oboch sekciách sú zaradené skvelé filmové adaptácie, ktoré patria do zlatého fondu svetovej kinematografie. Smrť v Benátkach je dokonalé obrazové prerozprávanie slávnej novely Thomasa Manna o vzťahu umelca, sveta a inšpirácie. Sily zla je adaptáciou novely od víťaza Pulitzerovej ceny Ira Wolferta. Je to pochmúrny, no úchvatný film noir z roku 1948 o svete prešpikovanom korupciou.

Profilové prehliadky prídu do Bratislavy uviesť Maďar Kornél Mundruczó, Francúz Raphaël Nadjari a Argentínčan Pablo Trapero. Mundruczó osobne uvedie aj svoj najnovší film Projekt Frankenstein, ktorý je voľne inšpirovaný slávnym románom Mary Shelley.

Tohtoročným najvýznamnejším hosťom bude nepochybne Jan Švankmajer, ktorý si prevezme Ocenenie za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii a uvedie retrospektívu svojej jedinečnej animovanej a hranej tvorby. Tento významný český filmár, divadelník, výtvarník a surrealista, ktorý ovplyvnil také slávne mená ako Tim Burton či Terry Gilliam, je nepochybne aj milovník literatúry. V Lekce Faust (1994) svojou typickou metódou kombinácie živej hereckej akcie s animáciou rozvíja Švankmajer etudu na tému faustovstva, pričom využíva širokú škálu podôb tohto mýtu, od bábkových hier až po klasické Goetheho dielo. V komediálnom horore Otesánek (2000) sa inšpiroval rovnomennou rozprávkou Františka Hrubína. Něco z Alenky (1984) zas prináša Švankmajerovu jedinečnú interpretáciu diela Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov.

Zdroj: iffbratislava.sk

The post V Bratislave sa bude konať už 12. ročník Medzinárodného filmového festivalu appeared first on Martinus.