Nie je to tak dávno, čo amerického autora – konkrétne filmového scenáristu, lákalo Slovensko ako vhodné miesto pre zasadenie svojho príbehu. Film Hostel vyvolal pred 4 rokmi rozruch tým, že naša krajina bola zobrazená ako zúfalá postkomunistická bašta zločinu, ktorá je plná dílerov, mladých dievčat ochotných pre pár dolárov poslúžiť štedrému platcovi čímkoľvek – skrátka temnota a zaostalosť prevláda. Režisér Eli Roth, za svoje „umelecké“ videnie prežil na tlačových konferenciách veru krušné chvíle. Nuž, Srdce Európy v umeleckých kruhoch zrejme zarezonovalo ako krajina plná námetov a ďalší Američan umiestnil dej svojho príbehu práve sem.
Michael Genelin je meno autora, ktorý sa rozhodol, že Bratislava je vhodné prostredie pre detektívku. A asi urobil dobre, súdiac podľa nadšených recenzií. „Zobrazenie života na postkomunistickom Slovensku je strhujúce,“ a denník USA Today nebol jediný nadšene ospevujúci detektívku. Nuž, stále sme pre americký svet „exotika“. A Genelin vedel, že pri troche snahy a šikovnosti sa to dá využiť. Na rozdiel od filmára Rotha, sa však americký spisovateľ môže pochváliť tým, že na Slovensku pred napísaním knihy nejaký ten čas aj pobudol. Pôsobil tu totiž ako právny expert a pomáhal dokonca pri koncipovaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zmene trestného zákona. Takže, žeby netušil, kde sa Slovensko vôbec nachádza, mu rozhodne vyčítať nemožno.
Jana Matinová, zdatná kriminalistka, je hlavnou postavou v poradí už druhého románu s názvom Dark Dreams (Temné sny) z pera Michaela Genelina. Matinová vstúpila do policajného zboru Československa ako mladá žena. Vydala sa za herca, porodila dcéru. Režim však zničil manželstvo a naštrbil aj vzťah matky a dcéry. V súčasnosti je Jana veliteľka policajného zboru na Slovensku a neúnavne naháňa zločincov a najväčšie kriminálne mozgy Európy.
Po prvom románe, s názvom Siren of the Waters (Sirény vôd), ktorý Matinovú na love za zločincom hnal takmer po celej Európe, sa dej druhého Genelinovho počinu sústreďuje predovšetkým na Bratislavu. Tentoraz ide Jana po bývalom komunistickom pohlavárovi, ktorý má okrem iného na rováši aj znásilnenie jej najlepšej priateľky Sofie. Politika je faktor, ktorý v druhom pokračovaní osudov policajnej dôstojníčky zohráva dôležitú úlohu. Milostné aféry, úplatky a vyhrážky sadistického útočníka, to celé situáciu ešte viac komplikuje. A román tak robí ešte pestrejší a čitateľsky atraktívnejší. A práve pútavosť a plastické vykreslenie postáv literárny kritici oceňujú najviac. Bratislava je podľa Patricka Andersona, recenzenta Washington Post, vykreslená v knihe ako vriaci kotol zločinu a korupcie. Kde sa zločinci trestajúci neposlušnosť svojich podriadených s nejakou humánnosťou vôbec nepárajú.
Ktohovie, možno si onedlho z úst sprievodcov Bratislavou vypočujeme okrem zoznamu pamätihodností aj zoznam miest činov z detektívnych príbehov, keď už sme tak atraktívna krajina. Na druhej strane, ak to turistickému ruchu pomôže, v čase krízy sa netreba brániť ničomu…
V súčasnosti je otázne, či vyjde aj slovenský preklad týchto románov, ale ak vás zaujala možnosť zažiť „CSI: Bratislava“ a viete po anglicky, tak si obidva romány môžte objednať priamo u nás.
Zaujímavé linky:
– ukážka z prvej kapitoly knihy Sirény vôd (v angličtine, PDF, 21,4 KB)
Foto: fantasticfiction.co.uk / cincinnatimercantile.files.wordpress.com / michaelgenelin.com