Projekty

Fátima

Keď krásna Fatima padla do zajatia na trenčianskom hrade, udatný paša Omar sa svoju lásku rozhodol vykúpiť. Pán hradu Štefan Zápoľský za Fatimu žiadal vodu, ktorá mu na hrade chýbala. Podľa legendy Omar s družinou 3 roky hĺbil studňu. Stratil pri tom väčšinu svojich mužov, ale „studňu lásky“ nakoniec vykopal. Keď Zápoľskému podával prvú čašu vody, riekol: „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie.“ Šťastní Omar s Fatimou potom vyrazili z hradu a nikdy sa neobzreli späť.

Levická biela pani

Levická biela pani sa počas mesačných nocí zjavuje  na Levickom hrade. Jej otec, šľachtic Felicián, sa už nemohol dívať, ako chlípny rytier Kazimír prenasleduje jeho druhú dcéru, krásnu Kláru. Vtrhol do hodovnej siene s mečom v ruke a takmer všetkých pozabíjal, kým ho kráľovská garda nezastavila. Feliciánové telo rozštvrtili a celú jeho rodinu vyhubili až do tretieho pokolenia. Pani Šeba prišla na popravu v bielych šatách a už šesť storočí blúdi po hradnom nádvorí, hľadá manžela a deti, a rukou hrozí každému, kto ju vyruší.

Rybárová dcéra Bohdanka

Bohdanka svojou krásou ohúrila kastelána Zúzora, ktorého však odmietla, pretože nechcela opustiť svojho slepého otca a navyše sa jej Zúzor ani nepáčil. Zúzor už mal výhovoriek plné zuby a rozhodol sa, že si Bohdanku násilím odvedie na hrad. Jej otec sa prikoval ku skale, aby nemusel odísť. Odhodlaný Zúzor ho chcel trafiť šípom, ale letiaci šíp zasiahol Bohdanku priamo do srdca. V rovnaký moment naposledy vydýchol aj jej otec. Šokovaný Zúzor sa nakoniec zabil sám. Dodnes vraj po hrade potulujú duše týchto nešťastných ľudí.

Corgoň

Corgoň bol nitrianskym kováčom s obrovskou silou. Počas tureckých nájazdov vyšiel na hradby Nitrianskeho hradu, nechal prísť nepriateľa celkom blízko, a potom na nich začal hádzať obrovské skaly, ktoré trhal priamo zo skaliska. Pri tom reval mohutným hlasom. Keď sa vystrčil ponad hradby a Turci uvideli jeho obrovskú postavu začiernenú od kováčskej vyhne, tak si mysleli, že vidia čerta z pekiel, otočili kone a ušli.

Liptovská rusalka

Bola raz rusalka, ktorá sa vydala za gazdu. Mala však podmienku – nik jej nesmie nikdy krivého slova povedať. Rusalka bola dobrou ženou a gazda bol na ňu veľmi milý. Raz prikázala paholkovi, aby skosil zelený lán žita. Gazda sa na rusalku rozohnil a tá okamžite zmizla. Nebo sa zatiahlo a spustilo sa krupobitie, ktoré zničilo celú úrodu. Iba zelené žito sa premenilo na dozreté obilie. Gazda sa zo žita vôbec netešil, pretože navždy prišiel o svoju krásnu ženu.

Dunajský vodník

Malý vodník si chcel vyskúšať, aké je to byť smrteľníkom. Spriatelil sa so skupinou chlapcov,  ktorí sa mu smiali, že mu čľapká v topánkach. Posmešky zašli až k bitke. Smrteľníci boli v prevahe a vodníkovi museli prísť na pomoc dunajské víly, ktoré ho zobrali naspäť do Dunaja a na chlapcov poslali povodeň. Malý vodník bol taký sklamaný, že raz, keď chlapci pásli na brehu kačky, vbehol medzi nich a čarovným bičom ich premenil na skaly. Tie stoja na tom mieste dodnes a môžete ich poznať ako Kačaciu fontánu.

Zvonár Urban

Počas veľkého požiaru, ktorý zachvátil Košice, vybehol odvážny zvonár Urban na vežu a zvonením upozorňoval ľudí pred nebezpečenstvom. Neprestal zvoniť ani vtedy, keď vežu pohltil oheň a on v nej zostal uväznený. Legenda hovorí, že v noci môžete v jednom z okienok veže uvidieť nebojácneho zvonára.

Čarodejnica zo Soľnohradu

Krutá kňažná Avarov nebola spokojná so svojimi dvoma hradmi. Raz išla okolo soľnej bane a rozhodla sa, že dá postaviť hrad zo soľných kvádrov. Od tej chvíle si nikto nemohol vziať ani zrnko soli. Keď sa na územie blížil bojovník Finčík s družinou, kňažná jeho vojsko zakliala. Finčíkovi sa podarilo uniknúť a v lese stretol vílu, ktorá mu dala zázračný meč a radu, ako zrušiť kliatbu. Vydali sa spoločne k hradu a tam zbadali Perúna, ktorý do neho bil zo všetkých strán. Hrad zmizol a s ním aj posledná kňažná Avarov. Finčík následne postavil nový hrad, ktorý slúžil na ochranu ľudí proti Avarom a iným nepriateľom.

Alchymistov učeň

Alchymista sa so svojím mladým učňom pokúšali v laboratóriu v Trnave vyrobiť elixír večného života. Učeň si pamätal všetky prísady a napriek upozorneniam sa rozhodol jedného dňa elixír vyrobiť sám. Recept doplnil rôznymi inými prísadami, potom sa napil a čakal. Namiesto večného života jeho telo začalo obrastať srsťou, namiesto nechtov mal zrazu pazúry a celý sa zmenšil. Stal sa z neho čierny kocúr, ktorý vyskočil na okno a stratil sa v trnavských uličkách.

Banskobystrický permoník

V stredovekej Banskej Bystrici prekvitala ťažba rudy v blízkom okolí mesta. Banícke remeslo patrilo medzi rizikové povolania, a tak baníci hľadali pomoc u škriatkov a permoníkov. Za pomoc sa im baníci odmieňali rôznymi obetami a dodržiavaním stanovených zvykov. Permoníci si ich prístup vážili a ukázali im, kde sa ukrýva cenná ruda. Ak však niekto pod zemou pískal alebo sa správal hlučne, nemilosrdne ho potrestali.

Lesný duch z Divína

Hrad Divín dal podľa povesti postaviť slovanský vodca, ktorý nechcel priniesť obeť lesnému duchovi. Ten každú noc zničil všetko, čo robotníci cez deň postavili. Až jeden starec navrhol, že duch prestane ničiť hrad iba vtedy, keď do základov zamurujú jednu ľudskú obeť. Tak sa aj stalo a robotníci mohli nerušene pokračovať. Pre tento divoký skutok dostalo miesto pomenovanie Divín.

Tatranská víla

Na svahoch Slavkovského štítu sa od nepamäti pásla črieda vzácnych bielych kamzíkov, ktoré pred ľuďmi chránili závojom hmly tatranské víly Rojenice. Jedného dňa ich však vystopovali vojaci Borsuk a Čmeľo. Prudko zasvietilo slnko, hmla sa roztrhla a vojaci sa pustili do lovu. Šípy zastavila neviditeľná ruka ochrancu Slavkovského štítu, Slavoňa, ktorý udrel mohutnou päsťou na končiar štítu. Lavína skál zasiahla vojakov a zachránila biele kamzíky, ktoré Slavoň pred zrakmi ľudí navždy ukryl na oblohe.

Vodník z Váhu

Richtárova žena každý rok pred Veľkou nocou položila na mlynské koleso päť zlatých dukátov, aby si vodník nezobral jej dcéru Malvínku za ženu. Lenže kraj zasiahla bieda a richtárke ostal iba jeden dukát. Vodník vyšiel z Váhu a vydal sa pre Malvínku. Malvínka si však pred odchodom chcela s vodníkom zatancovať na jarmoku. Tanečnice z okolia vymysleli, že zdržia vodníka do samého rána, až kým sa nepremení na paru. Od zlosti, že ho prekabátili, im vodník zobral mlyn. Ak dnes pôjde niektorá z dievčat vodníkovi za ženu, opäť sa z nich stanú najvychýrenejšie tanečnice a mlyn sa objaví.

Košická bosorka

Košické bosorky si rady krátili čas miešaním elixírov. Medzi ich najobľúbenejšie patrili čarovné nápoje na omladenie. Dôležitou ingredienciou bol prášok z muriva Kaplnky svätého Michala. Keď tam najbližšie pôjdete, pozorne preskúmajte steny vo výške svojho pása. V miestach, kde bosorky škrabali prášok, objavíte dierky.

Čert spod Schlossgrundu

Začiatkom adventu ste mohli na Zuckermandli stretnúť Mikuláša s čertom. Skutočný čert sa vybral sa za Belzebubom, či by nemohol Krampusa v Bratislave hrať on. Vládca pekiel súhlasil a šťastný čert sa prezlečený vydal do ulíc. Keď rozdal všetky dobroty zlým deťom, stretol otrhaného galgana, ktorému daroval svoju baraniu huňu. Belzebub sa na čerta hneval, pretože otrhaný chlapec bol sirota. Stačilo pár dní a začal by od hladu kradnúť. Čert ho nechtiac naviedol na správnu cestu a Belzebub ho za to potrestal – už nikdy nemohol hrať čerta.

Rytier Roland

Rytier Roland so svojím mečom Durandalom porazil niekoľko vojsk. Okrem meča mu pomáhal aj roh Olifant, ktorého melódia uspávala vojakov. Melódiu obľubovali bratislavské mamičky, ktorým pomáhala upokojiť a uspať deti. Jedného dňa sa Roland vrátil do rodného Bretónska aj so svojou melódiou. Matky sa prišli sťažovať richtárovi a ten dal vybudovať fontánu. Žblnkot vody v nej pripomína práve Rolandovu pieseň.

Pyšný rytier Burian

Rytier Burian túžil na najvyššom mieste Žilinského hradu postaviť vežu. Stál tam však drevený kostol pátra Eugénia, ktorý ho odmietal opustiť. Burian pátra zatvoril do temnice, ten ho však ešte predtým varoval pred Božím hnevom a predpovedal, že vežu nedostavia. Pyšný rytier nebral jeho slová vážne, kostol zbúral a začal stavať vežu. Pri kontrole takmer dokončenej veže padlo na Buriana niekoľko tehál, ktoré ho usmrtili. Vežu dokončili až jeho synovia a vedľa nej postavili kostol.

Bezhlavý mních

Horné mesto patrí medzi najstaršie časti Nitry. Práve tu sa zjavuje najznámejšie nitrianske strašidlo – bezhlavý mních vo františkánskom rúchu a sandáloch. Strašidlo sa objaví len málokedy, ale po jeho zjavení vždy nastane nejaká pohroma, nešťastie alebo prírodná katastrofa. Žiaľ, ľudová povesť nespomína, ako mních prišiel o svoju hlavu.

Krásavica z Katovej skaly

Bola raz jedna krásna dievčina, ktorá sa odmietla vydať za kata. Kat ju preklial a povedal jej, že ak nebude jeho, nebude nikoho. Odvtedy sedí zakliata krásna panna na zlatom poklade v Katovej skale. Raz za sto rokov zakričí jediné slovo – „Vysloboď!“. Prihovára sa tak mládencovi, ktorý by ju zbavil kliatby. Na svojho vysloboditeľa však stále márne čaká.