Mala uhrančivé tmavé oči. V prameňoch vlasov, ktoré jej ako neposlušné hady vyliezali spod šatky, sa miešali farby uhlia a popola. Roky sa na jej tvári podpísali menej než u žien z dediny, hoci s mladicou by si ju už nikto nepomýlil. Neskryla vejáriky vrások, ani mierne povädnuté rysy, nosila sa však bystro a pôvabne […]

Na podlahu riaditeľovej kancelárie dopadali posledné lúče slnka. Svetlo vytváralo dlhé tiene, celú miestnosť však ožiariť nedokázalo. Dovnútra sa pomaly zakrádala tma.  Valter Manlowetz sedel za pracovným stolom, palcom pravej ruky hladil spínač lampy a očami preskakoval z fľašky slivovice na úradný list. List prišiel z medzinárodnej organizácie Červený kríž, alkohol od rodiny vyliečeného pacienta. Zhmotnená vďaka za […]

Z Lukáša kvapká voda. Padá mu na hlavu, chladí ho na čele, šteklí na krku. Pristane mu aj v očiach. Obraz muža na chodníku sa na chvíľu rozpije. Potrasie hlavou, zažmurká. Výjav sa vyjasní. Muž leží na chrbte. Široko roztvorené oči upiera do neba. Tiež mu do nich tečie voda, no tá viac nijaký zrak nezakalí. Údy […]

Vystúpila som z autobusu. Nik ma nečakal. Pustila som sa krajom cesty až na koniec dediny a odtiaľ krížom rovno cez pole. Slnko svietilo len tak ledabolo, leto v horách býva len na papieri. Stačilo prejsť cez kopec, zbehnúť dolu lesíkom a budem pri babke Vilme.  Snáď vie, že prídem. Spravila som, čo sa dalo: to […]

Takým, ako ja, nadávali do krkavčích materí. Nikdy ma to neurazilo. Rovnako, ako krkavec, aj ja som robila len to, čo bolo nutné, aby som prežila. A že po mne ostalo pár ohlodaných kostí? V tomto svete prežije iba ten, kto sa nasýti, a nie ten, na kom sa sýtia iní. Rumpľa bola k opuchnutým prstom nemilosrdná a pooškierané hánky […]