Deviata kapitola a ostatné…

Ahojte všetci !

SPR sa nám pekne rozrastá, každý týždeň sa teším, ktorým smerom sa uberie dej, teším sa z toho. Asi je prirodzené, že sú slabšie a silnejšie kolá, že niekedy fakt neviem, ktorú kapitolu zaradiť a niekedy by som ešte deň počkala, či nepríde niečo, čo by nás pohlo viac dopredu. Vôbec tým nechcem povedať, že píšete zle, naopak. Pri písaní posledných kapitol už naozaj za každým príspevkom bolo cítiť autorský potenciál, všetko sa čítalo dobre. Osobne som sa veľmi tešila z ôsmej kapitoly od MiMe, baví ma čítať Petra Šišovského, Zuzku Mariankovú, Peter Debnár píše veľmi fajn. Dopisovať kapitoly je stále náročnejšie, lebo treba myslieť na veľa vecí, ktoré už napísané boli, ale o to väčšia výzva by to pre Vás mala byť, nevzdávajte to a vymýšľajte, rozpletajte zamotané, zamotávajte, ak je ešte čo 🙂 Niektorí z vás poctivo píšu do takmer každého kola a aj keď Vaša kapitola možno nebola vybraná, verte, že evidujem, že ste sa „rozpísali“, je to cítiť na štýle, na dialógoch, na rozprávaní…

Niekedy kapitole, ktorá je uverejnená vyčítate, že nemá taký spád, ako tá predošlá, že je nudnejšia alebo opisnejšia. Možno sa vám to tak javí, keď čítate kapitoly po týždni, ale v knižke, keď sa to všetko pekne zleje, to nepostrehneme, lebo príbeh musí mať svoje tempo, niekedy si musíme oddýchnuť od drámy a napätia, aby toho nebolo moc.

Tak píšte ďalej… Zas v utorok uvidíme, čo sa s Igorom a Evou deje.

Evita