Terminátor, škandalózna britská autorka, legendárny ilustrátor, superlacné čítačky, obrovské množstvo kníh, vydavateľov a hlavne ich čitatelia dominovali 64. ročníku najväčieho knižného veľtrhu na svete.
Keď sa 14. októbra o 17.30 zavreli brány 64. Frankfurtského knižného veľtrhu, mohli si organizátori spokojne oddýchnuť. Napriek finančnej kríze na juhu Európy prišli na Buchmesse všetci najdôležitejší predstavitelia medzinárodných vydavateľstiev. Posuny v návštevnosti boli oproti minulým rokom zanedbateľné, za zmienku stojí hádam len nárast v literárnom centre, kde sa v polhodinovom takte vystriedalo o stovku agentov viac. Denne to robilo približne 1300 stretnutí.
Samizdat sa hlási o slovo
Nové technológie, sociálne siete a nové čítačky sú už viac menej povinnou jazdou každého veľtrhu. Čo charakterizovalo tento ročník? Starý dobrý samizdat, ktorému sa dnes hovorí self publishing slávi druhú mladosť. V hale 8.0, ktorá je vyčlenená pre zahraničné vydavateľstvá (a stánok tam mal aj slovenský Slovart) minimálne tretinu plochy zaberali firmy, ktoré ponúkali rôzne formy vydávania a distribuovania kníh v tlačenej ale najmä elektronickej podobe, bez potreby medzistupňa v podobe kamenného vydavateľstva.
Úspech 50 odtieňovej šedej, ktorý si E.L. James vydala po vlastnej linke, tomuto trendu nahráva. Skeptik by mohol, a neraz právom, namietať, že potom to aj tak vyzerá. Knihy sú plné gramatických a logických nezmyslov, ktoré by priemerný editor odchytil. Elektronické publikovanie začínajú vydavateľstvá brať vážne, mnohé dokonca vytvárajú oddelenia, ktoré sa budú výhradne venovať len tomu.
E-knihám bude ale ešte dlho trvať, kým nahradia tlačené. Štúdia hamburskej univerzity ukázala, že až 22% čitateľov e-kníh si ročne kúpi minimálne ďalšie tri tlačené tituly ročne. Zväz kníhkupcov má v pláne vybudovať online požičovňu s ponukou približne 1000 titulov. Knižný trh je jednoducho pod tlakom a musí hľadať nové cesty k čitateľom. Ideálnou cieľovou skupinou je mládež, ktorá je navyknutá na interaktívnu komunikáciu a jej život je totálne „zosieťovaný“. Nie je preto žiadnym prekvapením, že reťazec kníhkupectiev Thalia vo svojich 140 predajniach vytvoril s blížiacimi sa Vianocami špeciálne oddelenie hračiek.
Čítačky už od 10 eur
Čítanie kníh v digitálnej podobe však vyžaduje nielen existenciu samotného diela, ale aj zariadenia, na ktorom sa bude dať zobraziť. Veľtrhy ako je Frankfurt sú vždy svojim spôsobom míľnikom v ich pokroku ale aj cenovej hladine. Za dva roky cena čítačiek klesla na viac ako polovicu a to rovnako pri e-ink, ako aj pri LCD čítačkách.
Berlínska firma Txtr predstavila svoj Beagle Txtr, akési čítacie rozšírenie pre smartfóny. Na 5 palcovom e-ink monitore si môžu majitelia smartfónov čítať bez nabitia cca 14 kníh. S baterkami AAA bez USB a Wi-Fi, pripájajúca sa len cez Bluetooth a so 4 GB flash pamäťou váži128 gramov a má stáť neuveriteľných 10€!
Čas literárnych cien
Jednu z najprestížnejších literárnych cien, ktorú od roku 2005 udeľuje Burzovný zväz nemeckých kníhkupcov, Deutscher Buchpreis získala spisovateľka Ursula Kerchel za román Landgericht, zaoberajúci sa vysporiadaním s nemeckou povojnovou minulosťou.
Cena je zaujímavá aj finančne. Laureát nemeckej knižnej ceny dostáva 25.000 € a zvyšní finalisti zo shortlistu po 2500 €. (na porovnanie víťaz slovenskej Anasoft litery dostáva 10 000 €). Porota cenu zdôvodnila nasledovne: „Reč románu osciluje medzi rozprávaním, dokumentáciou, esejou a analýzou. Kerchel striedavo poeticky a lakonicky vykresluje precízne podobu bývalého Nemecka – začínajúc rodinnou architektúrou cez jej formy až po rozpory v rodinnej psychológii. Landgericht je dojemný, politicky akútny, pôvabný a obdivuhodne rezervovaný moderný román.“
Kritika už taká milá nie je a vytýkajú jej z ich pohľadu utrápenú hybridnú formu, ktorá nezodpovedá ani vysoko zaujímavým dokumentom, ani čitateľským nárokom. Kontroverznosť dnes ale predáva. Rozpor medzi názorom poroty a recenzentov môže knihe pomôcť pri predaji. Hneď po oznámení ceny urobili dotlač 50.000 kusov a knižka bude navyše v predajniach onálepkovaná, aby ju čitatelia ľahšie našli.
V čase konania veľtrhu sa udeľuje vždy aj Nobelova cena za literatúru. Jej udelenie čínskemu spisovateľovi Mo Jenovi tam veľmi rezonovalo najmä s ohľadom na fakt, že druhé významné ocenenie – Cena mieru zväzu nemeckých kníhkupcov – si z Nemecka odnášal jeho krajan, disident I-wu Liao. Osobne mu ju odovzdala jeho priateľka Herta Müller, rumunsko-nemecká držiteľka prestížnej ceny zo Stockholmu. Vzhľadom na to, že poroty o svojich rozhodnutiach nemohli vedieť, nastala veľmi kuriózna situácia a ostrá hádka v médiách o tom, kto z nich dvoch reprezentuje pravý obraz Číny.
Arnold, kráľovná soft porna a kráľ historických románov
„Schwarzeschnitzel, Schwarzenuddeln! S takýmto menom z teba nič v Hollywoode nebude!“ Aj týmito slovami uviedol slávny Rakúšan Arnold Schwarzenegger svoju autobiografiu Total Recall. Kým iní hostia lepšie alebo horšie diskutovali na diskusných pódiách nemeckých staníc ARD a ZDF, exTerminátor to poňal ako prezidentskú kampaň, ktorej sa nemôže zúčastniť. Za rečníckym pultom odštartoval paľbu pripravených bonmotov o knižke, do ktorej sa mu vraj veľmi nechcelo, nakoľko sa vždy pozerá len dopredu. Či to bol nejaký signál o kvalite jeho spomienok, si musí overiť každý čitateľ sám.
Do Frankfurtu prišla aj autorka už spomínaného, viac škandalózneho ako románu, E.L. James. Tlačovku mala len na stánku vydavateľstva. Táto drobná ostrakizácia je tak trochu signálom, že média majú svoje limity a radšej prezentovali začínajúcich autorov než „mummy porn“. Diskusia s ňou však bola samozrejme natrieskaná, aj keď veľa nového sa na nej publikum nedozvedelo.
Okrem toho, že neznáša zmienenú mediálnu nálepku, prezradila, že ako odmenu za úspešnú trilógiu si dala pobyt v New Yorku, kde si so šampanským v bazéne na streche hotela vychutnávala, ako na lehátkach ženy čítajú jej knižku. Má podľa vlastných slov úžasný sexuálny život a manžel jej pomáhal pri rešeršiach sado-maso praktík, ktoré v knihe opisuje. What a wonderful life!
Britský spisovateľ Ken Follett, známy vďaka vydavateľstvu Tatran aj na Slovensku svojimi románmi zo stredoveku Piliere zeme a Na veky vekov, je momentálne s druhým dielom trilógie storočia Zima sveta na špičke miestneho bestsellerového rebríčku. Vo Frankfurte na besede vo vydavateľskom stánku ako aj na Blau Sofa televízie ZDF hovoril nielen o svojich knihách, ale uviedol aj ukážku zo seriálu Na veky vekov, ktorý sa aktuálne vysiela v USA a Kanade. Piliere zeme vyšli od prvého vydania v roku 1989 v Nemecku už v takmer 80-tich vydaniach. Preto nebolo prekvapujúce, že niektoré webstránky vysielali besedu aj cez stream-video.
Mimoriadne úspešný autor veľmi ochotne rozprával o tom, ako jeho začiatky vôbec neboli ľahké a že prvé knihy vydával radšej pod pseudonymom. V súčasnosti dokončuje posledný diel trilógie o 20. storočí, ktorý začne v Berlíne v roku 1961, čiže v čase postavenia smutne presláveného múru a skončí jeho pádom. Kniha by sa mala volať Edge of Eternity (Okraj večnosti). Zo zákulisia svojej práce prezradil, že mu pomáha 20 rešeršných pracovníkov a že sa snažil osobne navštíviť všetky opisované mestá. Budúcim autorom odkázal, že pre knihu nie je dôležitý šťastný koniec, ale rozuzlenie. A najdôležitejšia rada – spisovateľ musí veľa čítať, aby mohol dobre písať. Kiež by ho mnohí poslúchli.
Haka a Hobiti
Čestným hosťom bol tento rok Nový Zéland. S heslami Kým ste spali alebo Keď bude u vás svetlo sa prezentovalo v špeciálnom pavilóne vyše 80 autorov, ktorí do Nemecka pricestovali. Vo futuristicky poňatom stánku, kde zem bola zmenená na akúsi rieku a vystúpenia z pódia sa premietali na široké pásy, pod ktorými boli zavesené knihy, sa návštevník ocitol ako keby v inom svete.
Multimediálne prezentácie sa sústredili do značnej miery na filmové spracovanie Tolkienovho diela Peter Jacksonom, ale dotkli sa aj napríklad aj King Konga či Narnie. Krajina, ktorá ja čestným hosťom vo Frankfurte profituje vždy nielen z toho, koho predstaví priamo na mieste. Rovnako ako v prípade Islandu minulý rok, stúpol tento rok počet nových prekladov novozélandskej literatúry v Nemecku o 1000% a na pulty kníhkupectiev sa dostalo vyše 100 nových kníh.
Čitatelia tak mohli zistiť, že Nový Zéland to nie je len veľmi populárna Sarah Lark. A čo by bol Nový Zéland bez Maorov a ich tradičného tanca haka? Každý deň ho preto nadšeným návštevníkom predviedla skupina tanečníkov, ktorá bodovala predovšetkým u ženského publika. Na budúci rok si prídu na svoje páni, keď sa Buchmesse roztancuje v rytme brazílskej samby. Novozélandská delegácia ohodnotila fakt, že ich pavilón navštívilo asi 27.000 ľudí ako aj celkovú atmosféru ako „not bad“ – čo v preklade zo suchej angličtiny znamená, že to bolo úžasné.
Frankfurt v číslach
Odborníci – 146 187 (-1,6% voči minulému roku)
Verejnosť – 281 753 (+0,6%)
Počet vystavovateľov – 7307 (7384)
Počet krajín – 97 (103)
Počet nemeckých vystavovateľov – 2849
Najväčší počet zahraničných vystavovateľov – Veľká Británia 745 (761)
64. Frankfurtský knižný veľtrh vo fotografiách:
x
s
s
sss