Maxim E. Matkin: Vyhlásenie

Milí moji čitatelia a priaznivci,

pretože som v poslednom čase dostal niekoľko mailov, v ktorých sa ma pýtate, ako je to s obvineniami, ktoré o mne zverejňuje pani Mária Uhrová, tu je moje stručné oficiálne vysvetlenie. Súkromne si to vysvetľujem s pani Uhrovou už niekoľko rokov a bohužiaľ to nikam neviedlo.

Pred mnohými rokmi pán Peter Uher odišiel ako dospelý muž od rodičov a neudržiaval s nimi žiaden kontakt.

Veľa rokov potom som na druhom konci Slovenska začal písať a publikovať pod pseudonymom Maxim E. Matkin. Ja, jeden človek, nie skupinka, nie dvojica, nie firma využívajúca obchodnú značku. Ja, jeden človek, žijúci prevažne v Bratislave.

Mama pána Petra Uhra, pani Mária Uhrová nadobudla presvedčenie, že Maxim E. Matkin je jej syn, a že jej prostredníctvom svojej tvorby posiela zašifrované odkazy. Po čase mi začala na mailovú adresu písať.

Zo začiatku som nechápal, čo jej krátke správy znamenajú, pretože ich písala ako sprisahanecké odkazy synovi. Keď som to pochopil, napísal som jej, že nie som jej synom. Aj toto moje ubezpečenie brala ako súčasť hry, ako dôkaz, že ja som jej stratený syn Peter. Jej listy boli pravidelné a väčšinou obsahovali informácie, že bola u lekára a čo varila na večeru. No niekedy napísala aj viac – aby som sa „rozpamätal, kto som“, takže od nej viem, že pánovi Petrovi Uhrovi bola diagnostikovaná schizofrénia, a že kým bol ešte doma, mal najrôznejšie problémy s podnikaním aj so zákonom.

Jej príbeh, aj samotný fakt, že píše synovi, ktorý na druhom konci spojenia nie je, ma však dojímal a tak som sa ho snažil vypátrať. Dnes viem, že zo strany pani Uhrovej išlo a ide o dokonalú projekciu, s ktorou nič nemôžem urobiť.

Jeden čas to vyzeralo, že sa viem dostať k bratislavskej adrese pána Petra Uhra, tak som pozbieral niekoľko mailov od jeho mamy a napísal sprievodný list s nádejou, že sa mi ozve a ja nejako nepriamo sprostredkujem stretnutie mamy so skutočným synom, alebo aspoň ich kontakt.

Tu je ten sprievodný list:

Vážený pán Uher,

     som spisovateľ a pod menom Maxim E. Matkin píšem knihy a články do časopisov. Maxim E. Matkin je pseudonym a to umožňuje ľuďom dosadiť si za toto meno tvár človeka, ktorú pokladajú za pravdepodobnú. Pred niekoľkými rokmi Vaša mama Mária Uhrová dospela k presvedčeniu, že Maxim E. Matkin ste Vy – jej stratený syn. Moja e-mailová adresa je všeobecne dostupná, a tak mi začala písať. Snažil som sa ju presvedčiť, že ide o omyl, ona však v knihách a článkoch našla spoločné styčné body s Vašimi názormi, skúsenosťami a zážitkami z rodiny a tak moje presviedčanie brala ako súčasť Vašej snahy zachovať si odstup. Je to už niekoľko rokov, čo mi – ale z jej pohľadu Vám – píše každý deň. Naučila sa používať počítač, postupne, pomaly sa jej schopnosti zlepšovali, teraz už občas aj pripojí súbor, dokonca vie forvardovať. Píše o tom, čo každý deň robila, čo varila, na čo myslela, čo má nové Ivan, otec, starká, čo Vaši známi, ako odniesla Vaše knihy do antikvariátu. A snaží sa Vás medzi riadkami poprosiť, aby ste o sebe dali niečo vedieť a prišli domov. Neviem celkom presne, čo predchádzalo Vášmu rozhodnutiu odísť a nevrátiť sa, môžem len čosi hmlisto tušiť, bolo to však už dávno a možno niektoré veci preboleli alebo sa na ne možno dívate už inak. V každom prípade by ste však mali vedieť, že Vás doma čakajú a ľúbia.

     Nie som povolaný Vás o niečom presviedčať, považujem však za svoju povinnosť odovzdať Vám túto správu. Prikladám niekoľko mailov za posledných pár dní, aby ste si utvorili obraz. Mailovú adresu svojej mamy tam uvidíte. Ak by ste chceli, aby som Vám preposlal jej listy, napíšte mi, aj moju adresu Vám posielam.

     Vašu súčasnú adresu nepoznám. Ak sa k Vám táto zásielka dostala, je to len preto, že priateľ môjho priateľa splnil sľub, že sa Vás pokúsi nájsť a odovzdať Vám ju. Viac po Vás pátrať nebudem, je na Vašom rozhodnutí, či kontakty na Vašu rodinu využijete alebo nie.

                                                                           S úctou                                                                 

                                                                     Maxim E. Matkin

 V Bratislave °14. novembra 2008

Pán Peter Uher sa však na tej adrese nenachádzal. V tom čase – to som však vtedy nevedel – bol už dávno veľmi ďaleko, na ostrove vo Francúzskej Polynézii, ako mi neskôr napísala jeho mama. Tam sa rozhodol nakoniec aj ukončiť svoj život a pred tromi rokmi spáchal samovraždu.

Asi málokto si vie predstaviť, aké strašné bolo to zistenie pre pani Uhrovú a ja s ňou veľmi súcitím.

Keďže však ja ako Maxim E. Matkin publikujem naďalej aj po smrti pána Uhra, pani Uhrová svoju bolesť pretavila a projektovala do presvedčenia, že skutočný Maxim zomrel a ten, čo píše ďalej, je podvodník, čo zneužíva značku jej syna.

Úplne zbytočne som vysvetľoval a argumentoval, zbytočne som dúfal, že keď sa pani Uhrová dostane k pozostalosti svojho syna a nenájde tam jediný poznámkový blok, žiaden koncept knihy, kontakty na vydavateľa, žiadne materiály, ktoré každý autor potrebuje, aby napísal akékoľvek dielo – že uverí mojim slovám.

No pani Uhrová je reálne rezistentná voči argumentom aj logike. Všetko, čo nezapadá do jej vízie syna spisovateľa, ignoruje, alebo prekrúca. Dokonca aj spomienky ľudí, ktorí jej syna poznali v emigrácii, boli podľa nej plné dôkazov, že on bol Maxim – hoci hovorili o tom, že žil ako pustovník, s nikým sa nestretával a mal dokonca problém dodržiavať hygienické návyky.

Pani Mária Uhrová ma začala osočovať, najskôr súkromne, potom aj verejne. Teraz dokonca obviňuje aj vydavateľa, ktorý vydáva moje knihy, pána Juraja Hegera, aj kohokoľvek, kto nie je ochotný zúčastniť sa fikcie o sprisahaní.

Lásku, ktorú nemohla dať synovi, premieňa na stupňujúce sa obvinenia, ktoré rozdáva naokolo. Bohužiaľ si nikdy nepripustila myšlienku, že by sa mohla mýliť, a že všetci tí ľudia, ktorí jej opakujú, že Maxim nie je jej syn – že všetci tí ľudia nie sú súčasťou sprisahania, ale jednoducho hovoria pravdu. Tento fenomén je práve psychologický mechanizmus projekcie a ja naozaj nemôžem v tej veci urobiť nič, len si priať, aby pani Mária Uhrová našla pokoj ako matka, aj ako človek, ktorý má právo milovať, ale napriek tomu iste nemá právo ubližovať iným nevinným ľuďom.

Ak dokážete, prosím, porozumieť vyššie uvedenému, pochopíte aj moje nasledovné vyhlásenie:

Na život a zdravie ľudí, ktorých milujem najviac na svete, vyhlasujem, že všetky knihy a články podpísané menom Maxim E. Matkin som napísal ja sám vlastnoručne, že s pánom Petrom Uhrom som nikdy nebol v žiadnom kontakte, hoci som sa o to kvôli jeho mame snažil a tiež že udalosti, postavy a dej mojich kníh vychádzajú z toho, čo som sám videl a zažil, čo som počul na vlastné uši a čo zažili moji blízki a dovolili mi to zakomponovať do mojich kníh.

Nikoho som nepodviedol a nezneužil dôveru ľudí a nikomu som vedome neublížil.

Týmto na túto tému končím.

Maxim E. Matkin

22. októbra 2012