Práve dnes sa koná pohreb svetoznámeho srbského spisovateľa Milorada Paviča. Jeden z najslávnejších srbských autorov zomrel vo veku 80 rokov na následky infarktu. Po sebe zanechal nielen trúchliacu literárnu obec, ale aj mnoho kníh poézie, poviedok, románov a monografií i vedeckých prác o srbskej literárnej histórii, ktoré stihol počas svojho plodného života napísať. Do svetovej literatúry prenikol hlavne vďaka svojmu najznámejšiemu dielu Chazarský slovník.
Milorad Pavič študoval v Belehrade a Záhrebe, svoju akademickú kariéru začal na parížskej Sorbonne a pokračoval vo Viedni. Vyučoval literatúru na univerzite v Novom Sade, Freiburgu, Regensburgu a v Belehrade. V roku 1991 bol menovaný za člena Srbskej akadémie vied a umení. Vďaka knihe Chazarský slovník sa zaradil medzi najprekladanejších srbských moderných spisovateľov. Chazarský slovník bol nielen jeho prvým románom, ale zároveň prvou knihou vôbec, ktorá nemusela byť čítaná od začiatku od konca, ale v ktorej si sám čitateľ vyberal cestu, ktorou dospeje ku koncu románu. Pavič si uvedomil, že nastal koniec literatúry v podobe, v akej ju poznáme. Obrazy, zvuky a symboly úspešne súťažia s linearitou jazyka, vďaka čomu sa samotný jazyk začína podobať na spomalený vlak. Preto sa pokúsil vytvoriť nelineárne dielo, ktoré by sa viac podobalo na „kvetnatosť myšlienok a snov človeka“ a menej by záviselo na chronologickom usporiadaní slov do viet.
Kniha vyšla vo verzii pre mužov a pre ženy na základe teórie, prezentovanej v samotnom slovníku, že muži a ženy čítajú knihy iným spôsobom a knihy pre mužov a pre ženy preto nemôžu byť rovnaké. V skutočnosti sa ale obidve verzie líšia len v jedinom odseku, a to v jednej pasáži hesla o dr. Dorote Schulzovej v židovskej časti slovníku.
Jeho knihy boli preložené do viac ako 80 jazykov. K najznámejším patria Palimpsesty, Mesačný kameň, Železná opona, Vnútorná strana vetra, Hlinená armáda či Posledná láska v Carihrade a Druhé telo, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade. Už čoskoro vyjde na slovenskom trhu tiež román Krajina maľovaná čajom.
Svetová literatúra prišla o ďalšieho významného člena, veď o Miloradovi Pavičovi sa hovorí, že v 20. storočí sa stal spisovateľom 21. storočia. On sám sa k tomu vyjadril nasledovne: „Niektorí kritici ako Lance Olsen si to myslia. Iní, ako napríklad Alexander Genis, si myslia, že som sa pokúsil dostať tak ďaleko do minulosti, ako sa len dá, až k dávnym tradíciám. V každom prípade som do literatúry vstúpil na vlastnú pôsť, žijem v nej na vlastnú päsť a odídem z nej, keď nastane ten pravý čas. A čo sa týka budúcnosti, ja už viem, čo sa stane z knihy a literatúry. Možno sa vráti k epickej, ústnej, pred-Guttenbergovskej forme spôsobom, ktorý si teraz ešte nevieme predstaviť. V každom prípade už teraz môžeme vycítiť, že kniha a jej svetová reputácia nebudú v 21. storočí rovnaké ako v tom predchádzajúcom, aj keď nás od minulosti delí len pár rokov.“
Zdroj: khazars.com / TASR