Najlepšia kniha minulého roka je o smrti, vojne, ale hlavne o láske a nádeji

Aká môže byť kniha, ktorej rozprávačom je Smrť? Aká môže byť kniha, ktorá sa odohráva v nacistickom Nemecku? Aká môže byť kniha o malom dievčatku, ktorého príbeh rozpráva Smrť a odohráva sa v nacistickom Nemecku? Smutná. Sem tam vtipná. Atmosférická. Melancholická. Plná nádeje. Plná tragédie. A predsa výborná. Presne taká je Zlodejka kníh. Najlepšia kniha, aká v roku 2010 vyšla.

Sú knihy, ktoré dočítate, utriete si prekvapivo zahmlené oči, vysmrkáte plný nos a odložíte do poličky s ľútosťou, že sa skončili. Až kým nezistíte, že kniha je síce bezpečne v poličke, ale kúsok z nej ostal vo vašom srdci. Zabodol sa tam a už nikdy odtiaľ úplne nezmizne. Takých kníh je málo. Len minimum románov má tú moc a silu, aby niečo také dokázali. Obzvlášť v dobe, kedy ich každý deň pribúdajú stovky. Zlodejka kníh však medzi takéto romány patrí.

Zlodejka kníh je vlastne úplne obyčajným príbehom dievčatka, ktoré žilo počas druhej svetovej vojny v nacistickom Nemecku. Je to príbeh, ktorý sa v ničom neodlišuje od osudov miliónov iných detí, ktoré museli prežiť svoje detstvo počas Hitlerovej diktatúry. Matka Liesel Memingerovej ju nedokáže uživiť, preto je nútená sa jej vzdať. Z Liesel sa tak stáva sirota, ktorá je umiestnená do náhradnej rodiny Rosy a Hansa Hubermannovcov. Neustály krik , výčitky a bitka od nevlastnej matky je vyvážená láskavosťou, pochopením a vrúcnym vzťahom s nevlastným otcom, Hansom. V malom mestečku si Liesel nájde kamaráta na život a na smrť Rudyho, ale aj nebezpečnú záľubu. Kradne knihy. Aj keď to vlastne tak úplne kradnutie nie je…

Stále by sa však dalo povedať, že jej príbeh nie je ničím výnimočný. Až kým sa nesústredíme na postavu rozprávača, ktorým je Smrť. Áno, presne ten (vďaka Terry Pratchettovi bude Smrť už navždy on)! A práve postava Smrťa umožňuje autorovi pozrieť sa na príbeh z úplne novej perspektívy. Je asi celkom prirodzené, že Smrť vníma udalosti inak ako bežní ľudia. Nemá problém prezradiť hneď pri úvodnom zoznámení s postavou, kedy dotyčný zomrie. Celý príbeh síce rozpráva chronologicky, ale občas spomenie udalosti, ktoré sa stanú oveľa neskôr. Ako sám vyhlasuje, nezáleží mu na koncoch. Len na príbehu.

Najväčšia devíza tohto špecifického rozprávača však spočíva v jeho pozorovacom talente. Smrť nie je človek, ale zároveň sa dostáva do styku s ľuďmi neustále. A práve vďaka bohatým skúsenostiam a nulovej osobnej zaujatosti dokáže perfektne vypointovať každý ľudský problém a nešťastie. Tam, kde by ľudský rozprávač potreboval siahodlhé state a hlboké filozofické úvahy, stačí Smrťovi jedna až dve vety, ktoré sú od rozprávania príbehu výrazne graficky odlíšené. Často pôsobia ako úder päsťou, kameň hodený do vitríny krehkého príbehu. A potom sa Smrť zohne, pozbiera črepy príbehu a opäť ho zloží, aby pokračoval tam, kde príbeh prerušil.

Napriek tomu však Zlodejka kníh nie je depresívna. Liesel prežíva pomerne šťastné detstvo a jej príhody sú prevažne milé a láskavé. Samozrejme, vojna sa občas prihlási o slovo a čím ďalej tým častejšie. Hneď na začiatku jej zoberie malého bračeka, neskôr ukrývajú v pivnici žida. Jej najlepší kamarát Rudy má problémy v Hitlerjugend, ku koncu vojny sa musia ukrývať v krytoch, atď. Napriek všetkému to však nie je ani tak kniha o vojne, ako skôr o ľuďoch (aj keď by sa dalo povedať, že aj vojna je o ľuďoch), ich starostiach a vlastnostiach. O tom, ako sa meníme pod tlakom okolností, ako sa ukážu tie najlepšie, aj najhoršie vlastnosti. Je to kniha, z ktorej dýcha neuveriteľná ľudskosť, atmosféra a nádej v lepší život, keď sa peklo vojny skončí.

Verdikt:

Jedna z najlepších kníh minulého roka sa vyznačuje neobyčajným rozprávačom, obrovskou dávkou láskavosti a ľudskosti a to celé podané vo forme dojímavého príbehu odohrávajúceho sa na pozadí druhej svetovej vojny. Na začiatku si musíte zvyknúť na neobvyklú formu rozprávania, ale rozhodne sa to oplatí. Čaká vás príbeh, na ktorý budete spomínať ešte dlho po dočítaní. Ak by ste si mali za minulý rok vybrať len jednu jedinú knihu, ktorú si prečítate, mala by to byť Zlodejka kníh.

Zaujímavé linky:

Trilógia Hry o život – recenzie všetkých troch dielov Hier o život

Prednáška, na ktorú nezabudnete – recenzia knihy Posledná prednáška

Mariotovi dediči 2: Pokračovanie, ktoré prekonalo očakávania

Brána Irkally je dobrodružstvom, ktoré sa oplatí absolvovať