Knižné tipy: Poriadna dávka napätia a dobrodružstva!

Stáva sa len málokedy, že vyjde čistokrvná chlapská kniha! Poriadny triler, v ktorom nejde o hlboké city, lásku až za hrob a komplikované medziľudské vzťahy. Ak sa rieši láska, tak k zbraniam, ak vzťahy, tak skôr na linke priateľ-nepriateľ a z emócií je čitateľ výdatne prikrmovaný hlavne napätím. A presne také sú knihy známeho spisovateľa Fredericka Forsytha, ktorý sa preslávil hlavne svojimi trilermi z prostredia tajných služieb, medzinárodného terorizmu a podobných dream jobov. Inak tomu nebude ani v prípade jeho najnovšieho románu Kobra, ktorý je o mužovi, ktorý sa rozhodne zničiť celosvetový trh s kokaínom. Narkobaróni však samozrejme nie sú žiadne orezávatká, a tak sa okamžite rozpúta neľútostná vojna.

(viac info)

Priznám sa, že knihy vydavateľstva Evitapress sú zväčša mimo môjho prirodzeného zamerania. Jednoducho sú určené iným čitateľom ako som ja. Ale cestopis známej herečky a speváčky Doroty Nvotovej si prečítam veľmi rád. O Dorote sa stalo všeobecne známym, že sa presťahovala do Nepálu a trávi tam väčšinu roka. Preto je už teraz jasné, že aj jej cestopis bude niečím úplne iným ako opisom krajiny z pohľadu náhodného návštevníka. Na jej postrehy a názory sa už teraz teším. 🙂 (viac info)

Tak ako my máme Dominika Dána, Francúzi majú Fred Vargas. Najpopulárnejšia francúzska spisovateľka detektívnych románov už vyhrala asi každú cenu, ktorú mohla v rodnom Francúzsku získať. Na Slovensku ju síce pozná málokto, ale to je skôr naša chyba. Ak by ste ju chceli napraviť, pokojne môžete začať aj románom Muž s modrými kruhmi, za ktorý vyhrala cenu prestížnu Dagger Award. Na začiatku je záhada: niekto sa zabáva tým, že po parížskych chodníkoch kreslí modrou kriedou kruhy. V každom z nich je položený nejaký banálny predmet. A nič sa nedeje, len pribúdajú kruhy. A nič sa nedeje, len pribúdajú kruhy. Komisár Adamsberg však tuší, že čoskoro v niektorom z nich nájdu namiesto nejakej taľafatky mŕtvolu. Jeho predtucha sa zakrátko splní. V kruhu leží zahrdúsená žena. (viac info)

A teraz si dáme také poriadne ruské fantasy! Sú veci, ktoré sa Rusom nedajú odoprieť – láska k vodke, monumentálne armádne zbory a schopnosť písať literatúru, ktorá je nielen veľmi dobrá, ale aj veľmi atmosférická, iná a predsa akosi bližšia našej slovenskej duši. Inak to nie je ani v prípade románu Vladimíra Sorokina – Vánice.  Ten využíva klasický motív ruskej literatúry – strastiplné putovanie mrazivou víchricou. Vidiecky lekár Garin sa musí dostať do odľahlej dediny, aby zaočkoval jej obyvateľstvo proti zákernej chorobe. Kvôli víchrici sa mu však nedarí zohnať odvoz, a tak sa musí spoľahnúť na zvláštneho chlapíka menom Kucka a jeho zvláštny „samohon“, poháňaný 50 koníkmi, ktorí nie sú väčší ako jarabica. A to je len začiatok veľmi zvláštnej cesty, ktorá sa neočakávane predlžuje stále viac a viac. (viac info)

Na Slovensku síce prešumel román Gottland prakticky bez povšimnutia, ale v susednom Česku vzbudil búrku ohlasov. Niet divu. Známy poľský reportér a spisovateľ Mariusz Szczygiel v ňom podrobne opísal moderné dejiny Česka z pohľadu Poliaka. Z pohľadu niekoho, kto žije v bašte katolíckej viery v Európe, sa snažil opísať ateistické Čechy. A teraz vychádza aj jeho ďalšia kniha o jeho obľúbenej téme – Udělej si ráj. Kým predtým sa sústredil na dejiny, teraz opisuje obraz súčasnej Českej republiky. Ani teraz sa nevyhol prekvapujúcim záverom a veľmi sviežemu pohľadu. (viac info)