SPR: Čo ešte nebolo povedané

Prvý týždeň projektu Slovensko píše román prekonal naše očakávania. Viac ako 130 návrhov na pokračovanie predčilo aj tie najodvážnejšie tipy, ktoré boli povedané pri uvádzaní projektu minulý štvrtok.

Nášmu spoločnému románu sa venovalo množstvo médií, no nás teší najmä to, že zaujal veľmi veľa ľudí. Rozpútal diskusiu. O jeho zmysle, vhodnosti a nevhodnosti, o úrovni literatúry na Slovensku, o našich autoroch a autorkách. (A najmä o jednej.) Tento článok vám priblíži naše prvé dojmy z projektu spoločného románu a niektoré informácie, ktoré medzi jeho riadkami zostali nevysvetlené alebo nepochopené.

Cesta je cieľ…

Projekt Slovensko píše román nevznikol s ambíciou vytvoriť dielo, ktoré budú ospevovať kritici a za ktoré si všetci spoločne pôjdeme prevziať Pulitzerovu cenu. Mala by to byť knižka od ľudí a pre ľudí. Cieľom však nie je len tá finálna knižka, ale možno ešte viac všetky tie mesiace, počas ktorých ju budeme spoločne tvoriť. Trošku rozhýbať, „nakopnúť“ múzy vo vás, dať vám priestor a najmä, vytvoriť niečo príjemné. Zintenzívniť vám ten skvelý pocit z kníh tým, že jednu môžeme teraz aj spoločne napísať. (Cesta je cieľ?) A či to nakoniec bude príbeh zo života alebo z krajiny fantázie, zo súčasnosti alebo z budúcnosti, písaný v mužskom alebo ženskom rode, či sa pri ňom budeme spolu smiať, báť alebo dumať – to všetko je na vás.

… úvodná kapitola …

Je dobré, keď má všetko svoj začiatok. Aj príbeh. Preto sme sa rozhodli, že prvá kapitola bude daná a napíše ju Evita Urbaníková, autorka milióntej knihy predanej na Martinus.sk. Sme presvedčení, že to bola správna voľba.

Niektorí diskutéri nesprávne pochopili význam prvej kapitoly. Nemal to byť samostatný útvar, na ktorý by sa mali písať recenzie či kritiky. Išlo o rozdanie kariet. Myslím si, že Evite sa to podarilo skvelo. Život, svet, tragéria, láska, humor, náznak sexu, chvíľka poézie, tajomstvo. Chyťte sa čoho chcete. Niektorí hneď vedeli, čo z tých kariet poskladať, iným až tak nesadli – a čakajú, alebo to vopred vzdávajú. Možno pri tom však zabudli, že žolíka má v tejto „hre“ každý. A môžete ho používať bez obmedzení.

… a Evita.

Tento projekt nie je o Evite, aj keď v ňom hrá dôležitú úlohu. Je o vás. Evita napísala prvú kapitolu a počas nasledujúcich mesiacov bude robiť editorku. Bude teda držať líniu príbehu a podľa toho vyberať príspevky. Nie však svoju líniu, ale dejovú líniu ako takú, aby sa dej nedostal do slepej uličky, alebo aby bolo vybrané také pokračovanie, ktoré vyburcuje vás ostatných k ďalším skvelým príspevkom. Nikde nie je dané, že z toho má vzniknúť ďalšia evitovka (alebo matkinovka, dánovka, vasilkovka, hiraxovka…). Všetko závisí na vašich pokračovaniach.

Množstvo komentárov v diskusiách po internete sa o projekte a o Evite vyjadrovalo nelichotivo. Dokonca vznikol antiprojekt. To, že týždeň po jeho ohlásení vo všetkých diskusiách (vrátane tej našej), sú tam 3 príspevky, však asi dáva jasnú odpoveď na to, či ľudia viac preferujú pokračovať v príbehu, ktorý načala Evita, alebo ju budú bojkotovať a napíšu si to celé sami.

Radi by sme boli, ak by vznikla knižka, ktorú si budú radi čítať „obyčajní“ ľudia – na dovolenke, počas usnežených večerov, cestou do práce, na deke… nie literárni kritici alebo poroty literárnych súťaží. Ak niečo Evite nemôžeme uprieť, tak je to nos na autorov a príbehy, ktoré ľudia radi čítajú. (Alebo existuje iný dôvod, prečo knižky z jej pera a vydavateľstva pravidelne patria medzi suverénne bestsellery?) Veríme jej aj vám, že spoločne vytvoríme príjemnú knižku. A možno o nejaký čas budeme v rukách držať aj knižnú prvotinu „nového slovenského objavu“, ktorý svoju prvú kapitolu napísal práve v spoločnom románe. Ktovie.

A napokon, keby to aj celé malo dopadnúť úplne inak, jedno pozitívum, na ktorom sa hádam zhodneme všetci, sa črtá už teraz: opäť sa o niečo viac hovorí o knihách.

Tešíme sa spolu s vami na druhú kapitolu spoločného románu, ktorá bude zverejnená v utorok o 12:00 🙂