Neil Gaiman – všestrannosť sama

S augustom prichádza žatva a to nielen na poliach, ale aj policiach – literárni kritici vyhlasujú jednu nominácia za druhou. World Fantasy Award je ocenenie, ktoré spisovateľom žánru fantasy prináša prestíž a uznanie. Je udeľované od roku 1975 autorom a výtvarníkom za výnimočné úspechy v žánri fantasy.  Neil Gaiman sa tento rok môže pýšiť hneď dvoma nomináciami.

Britský spisovateľ, ktorý sa preslávil románom Nikdykde a spoluprácou na komikse Sandman vyrastal na knihách Tolkiena, Lewisa, Poea. Predtým, než sa prepracoval k fantasy novelám však napísal množstvo stĺpčekov. Vo svojich začiatkoch sa totiž venoval žurnalistike. Robil rozhovory, písal knižné recenzie v snahe vytvoriť si prehľad vo svete literatúry a v nádeji, že nadviaže konexie, ktoré mu neskôr pomôžu stať sa vydávaným autorom. A treba povedať, že bol naozaj usilovný.  Ak sa vám zdá  štýl článkov podpísaných menami  Gerry Musgrave alebo Richard Grey podobný, nečudo. Gaiman písal tak mnoho článkov a pre toľko rôznych periodík – od novín až po známy britský pornomagazín The Knave, že bol nútený zvoliť si pseudonym, a nie jeden.

A jeho snaha priniesla ovocie.  Po novinárskej čiernobielej práci prišlo podstatne farebnejšie obdobie – komix.  Priateľstvo nadviazané s Allanom Moorom bolo to, čo ho priviedlo do sveta obrázkov a bublín s vetami.  A potom sa už ponuky sypali ako na bežiacom páse.  Od spolupráce s Moorom, prešiel mnohými „spojenectvami“.  S Davisom McKeanom spolupracoval na troch kreslených novelách: Violent Cases, Signal to Noise a azda najpopulárnejšia z tejto trojice – The Tragical Comedy or Comical Tragedy of Mr. Punch. Tak ako vo svojej žurnalistickej praxi, ani pri písaní komixov nebol Gaiman záhaľčivý a písal pre viacero vydavateľov.  DC Comics –  bol tým pravým a prelomovým. Práve pod hlavičkou tejto spoločnosti začal Gaiman svoju prácu na Sandmanovi. Komix, ktorý ho preslávil a priniesol mu uznanie. Morpheus, kráľ snov, postava, ktorá mu priniesla prvú World Fantasy Award (ktorú, mimochodom, Sandman získal ako prvý komix vôbec). Tento kreslený počin sa radí medzi tých pár vyvolených na zozname bestsellerov pre New York Times . Norman Mailer, autorita vo svete  literatúry, dokonca popisuje sériu ako komix pre intelektuálov. Tí, čo so Sandmanom mali tú česť, vedia o čom hovorím. Tí, čo nemali  už iste z predošlých riadkov pochopili, že ide o mimoriadne dielo.

Človek by povedal, že na jedného by už takýto úspech stačil. No Gaiman, si zjavne myslel pravý opak.  Nezaspal na vavrínoch, nelenilo sa mu ale zelenilo – Stardust. Ďalšia z kreslených sérií, ktorá žala úspech. A práve v súvislosti s ňou sa prejavila Gaimanova všestrannosť. Väčšine sa totiž pri zmienke o Stardust-e vybaví Micheale Pfeiferová ako ohavná striga na filmovom plátne. Asociácia je úplne namieste. Tento britský „snaživec“ totiž patrí k tomu málu, ktoré je schopné vynikajúco písať čokoľvek. Je mu jedno, či je to novinový článok, komix, novela, či filmový scenár. Stardust, Coraline, alebo televízna podoba Neverwhere (Nikdykde) pre britskú BBC – toto všetko sú Gaimanove výtvory pre filmové plátno.

Niet divu, že táto všestrannosť mu vyslúžila uznanie nielen laickej verejnosti ale aj kolegov zo sféry umenia. Do jeho zbierky ocenení preto minulý týždeň pribudla aj prestížna Hugo Award. Medzi neskonalých obdivovateľov jeho práce patrí napríklad aj americká hudobníčka  Tori Amos, s ktorou Gaiman nadviazal priateľstvo.  Vo viacerých jej skladbách si môžete vypočuť odkazy na jeho tvorbu a v mnohých sa dokonca spomína konkrétne Neil. Samozrejme, platí to aj naopak a odkazy na tvorbu, alebo priamo na život Tori sa vyskytujú aj v Gaimanových dielach. Komix, film, hudba, žurnalistika, román – čo viac dodať?! Azda už len to, čo sám o sebe povedal: „ Nejakým zázrakom som sa dožil 40tky a stále smerujem k jedinému – potrebe fajn zostrihu.“

Zdroj foto: blogcdn.com / martinus.sk