Čo je potrebné na výchovu dieťaťa? Cintorín!

Ľudia si to málokedy uvedomujú, ale rozprávky patria k tým najkrutejším žánrom, aké literatúra ponúka. Už v najstarších, klasických rozprávkach sa to len tak hemží požieraním mladých slečien len preto, lebo ešte nezažili sex, natrafíme aj na upaľovanie stareniek za živa, a ak bola princezná len vyhnaná žiť do lesa (čo je v našich zemepisných šírkach viac menej pokus o vraždu) kvôli svojmu zlému odhadu reálnej trhovej hodnoty ľudských citov v komparácii so vzácnymi kovmi, tak sa mohla považovať za šťastnú. Najnovšia rozprávka Neila Gaimana – Záhrobná kniha, by nás preto nemala nijak šokovať napriek tomu, že sa začína vyvraždením celej rodiny a útekom batoľaťa na cintorín. Jediné, čo snáď prekvapí, je majstrovstvo, s akým sa autor zhostil tak kruto rozbehnutého príbehu.

Vrah s mierne nadprirodzenými schopnosťami, schovávajúci sa za  meno Jack, práve zavraždil otca, mamu, aj staršie dieťatko. Ostalo len ročné bábätko, ktoré sa z náhleho popudu kolenačky vybralo objavovať krásy miestneho cintorína. Tam sa ho ujmú miestni duchovia, vybavia mu Záhrobnú priepustku a rozhodnú sa, že malého chlapčeka vychovajú. Chlapča dostane meno Prelud Owens, pestúna Silasa (ktorý je upír), učiteľku  slečnu Lupescovú (ktorá je vlkolakom) a neskutočne zábavný príbeh sa môže začať.

Neil Gaiman už mnohokrát dokázal, že patrí medzi autorov, akých je na svete len pár. Či už rozprával o fantastickom svete Podlondýna v Nikdykde, alebo o úpadku „starých“ bohov vo fantastickom románe Americkí bohovia, vždy to bolo neuveriteľne zábavné, svojské, plné fantázie a pochopenia ľudskej túžby po vzrušujúcich príbehoch predchnutých snovým videním reality.  A nie inak je tomu aj v príbehu malého chlapca, ktorého vychovávajú duchovia na cintoríne. Je to príbeh, ktorý klame telom.

Inému autorovi by sa možno vymkol spod kontroly a upadol by do klasického klišé, ktoré by sa zviezlo na nesmrteľnej popularite Harryho Pottera a Twilightu, ale práve v tom spočíva Gaimanova genialita. Autor celý čas jemne balansuje na ostrí mystiky a odhalenia, tajomnosti a všednosti každodenného života, lásky a priateľstva a ani raz sa nepošmykne. Nevyžíva sa v banálnych situáciách, nevyužíva tradičné postupy gradácie príbehu, ale ten napriek tomu funguje. Napriek tomu ostáva silne čitateľný, vtipný a tak milý, že má človek chuť zbaliť si spacák a presťahovať sa na cintorín. Atmosférou a celkovým poňatím pripomína geniálny animovaný film Mŕtva nevesta Tima Burtona. Áno, je to trochu morbídny príbeh, veď Prelud sa väčšinou baví hlavne s mŕtvymi, ale zároveň je aj láskavý, milý a ani na okamih nestráca nič zo svojej ľudskosti. A práve v tom spočíva jeho najväčšia sila.

To bude asi ten hlavný dôvod, prečo táto útla knižka zbiera jednu cenu za druhou. Od Hugo Award za najlepšiu fantasy alebo sci-fi knihu roka, cez Newbery Medal za najlepšiu knihu pre deti, až po Locus Award časopisu Locus. Množstvo nominácií ani nespomínajúc. Toto je proste rozprávka v pravom slova zmysle. Nevyhýba sa negatívnym stránkam života ako je smrť, odlúčenie, rozvod, nedáva nám na oči pixarovské ružové okuliare, cez ktoré vidíme len rozprávajúce autá, pískajúcich robotov a deduškov, ktorí lietajú so svojimi domami po svete. Na druhú stranu nám však ponúka úprimnosť citov, aká  je v dnešnej dobe tvrdých komixových hrdinov extrémne vzácna. Ponúka nefalšovanú radosť z pomoci iným a predstavuje nám svet dospievania, kedy sa človek zo všetkých síl snaží pochopiť okolitý svet, aj keď nie vždy sa mu to darí.

Celá kniha je rozdelená do ôsmich kapitol, z ktorých každá sa venuje určitému obdobiu života Preluda Owensa. Každá kapitola je napísaná ako samostatná poviedka, ktorá síce sčasti nadväzuje na predchádzajúci diel, ale inak funguje sama o sebe. Celá kniha je preto skôr zbierkou príbehov o živote Preluda Owensa, než jednoliatym príbehom, „povinne“ rozdeleným na kapitoly. To však dynamike knihy nijak neuberá. Skôr by som povedal, že naopak. Človek sa nevie dočkať, kedy sa dostane na ďalšiu kapitolu, aby zistil, „čo ten Owens zase vyviedol“. Toto je presne tá kniha, ktorú si viem predstaviť na nejakej horskej chate, kde rodičia vždy pred spaním zhromaždia deti pred kozubom a v prítmí lesa im prečítajú každý večer jednu kapitolu.

Verdikt: Ak máte radi Neila Gaimana, tak už máte knihu určite dávno prečítanú. Ak ho nepoznáte a máte radi inteligentné rozprávky, ktoré pobavia rovnako dospelých aj deti, tak toto je priam povinnosť. ***** / *****

Zaujímavé linky:

– profil autora na našom blogu

– videá Neila Gaimana, ktorý prečíta celú knihu, kapitola po kapitole.