Čo je typické pre knižnicu budúcnosti? Žiadne knihy!

Na svete existujú milióny knižníc. Univerzitné, mestské, krajské, národné, cirkevné… Existuje ich veľmi veľa, ale jednu vec majú spoločnú – vo všetkých nájdete regály plné kníh. To je vlastne ten dôvod, prečo ľudia do knižníc chodia – knihy. Čo by ste však povedali na knižnicu, ktorá neobsahuje ani jednu knihu? Nezmysel? Nie, budúcnosť!

Cushing Academy je typická americká stredná škola ako ju poznáme z filmov a seriálov. Tehlové budovy obrastené brečtanom obklopené udržiavaným trávnikom, na ktorom posedávajú hlúčiky študentov. Na prvý pohľad je všetko tak, ako má byť. Dojem sa zmení, keď vkročíte do miestnej knižnice.

Školská rada sa rozhodla, že už nepotrebuje tradičnú knižnicu, a tak sa po 144 rokoch zbavila všetkých kníh, ktoré dovtedy zhromažďovala. V knižnici už nenájdete žiadnu beletriu, romány, klasiku, biografie, ani odborné publikácie. Namiesto knižnice bude mať škola „výukové centrum“ v hodnote takmer pol milióna dolárov. A čím sa také centrum líši od knižnice? Namiesto regálov s knihami bude mať tri veľkoplošné LCD panely za 42 tisíc dolárov, ktoré budú premietať dáta z Internetu a špeciálne študijné bunky, ktoré budú prispôsobené na ľahkú prácu s vlastným laptopom. Tam, kde predtým sídlili nápomocné pani knihovníčky, bude stáť malá kaviareň za 50 tisíc dolárov, v ktorej bude okrem iného presso stroj za 12 tisíc dolárov.

Namiesto zastaraných a totálne nemoderných kníh, ktoré tu už máme predsa len pridlho (Už od r. 1455, taká žiarovka nevydržala ani sto rokov a kniha už tak dlho?! Pche!) budú študenti využívať 18 čítačiek elektronických kníh, ktoré stáli 10 tisíc dolárov. Tie budú samozrejme rozdané len študentom, ktorí budú chcieť skutočne čítať knihy. Ostatní budú odkázaní na svoje vlastné laptopy,  na ktorých budú môcť študovať texty, ktoré si v knižnici nahrajú.

Názory na tento prelomový krok sa samozrejme rôznia. Hlavným obhajcom celej myšlienky je riaditeľ Cushing Academy – James Tracy, ktorý hovorí: „Keď pozriem na knihu, vidím zastaralú technológiu. Niečo ako zvitky pred knihami. Nesnažíme sa odradiť študentov od čítania. Toto však považujeme za prirodzený spôsob, ako zladiť nové trendy a optimalizovať technológiu. Namiesto tradičnej knižnice s 20 tisícmi kníh budujeme virtuálnu knižnicu, v ktorej budú mať študenti prístup k miliónom kníh. Toto je pre nás vzor školy 21. storočia.“

Samozrejme, v prípade tak radikálne kroku existuje aj názorová opozícia. Niektorí si myslia, že prostredie, v ktorom študenti nebudú mať možnosť prechádzať sa pomedzi regály, nebudú môcť len tak listovať knihami, nebudú sa môcť nechať ovplyvniť mapami alebo fotografiami, bude zároveň prostredím, v ktorom študenti nebudú schopní sústrediť sa na časovo náročnú prácu. Ich laptopy ich budú neustále vyrušovať nekonečným prúdom emailov, IM správ, notifikácií z Facebooku, atď.

K ľuďom, ktorí s novým výukovým centrom nesúhlasia, patrí aj Liz Vezina, ktorá je knihovníčkou Cushing Academy už 17 rokov: „Je mi z toho smutno. Budú mi chýbať. Milujem knihy. Vyrástla som s nimi a niečo sa stratí, keď existujú len virtuálne. Ony majú aj svoju zmyslovú stránku –vôňu, pocit – toto je na knihách veľmi špeciálne.“

K jej názoru sa pripájajú aj ďalší. Alexander Coyle, vedúci fakulty histórie, ktorý sám seba opisuje ako „maniaka na technológie“, prirovnáva knižnice k „svetským katedrálam.“ Ako sám prehlasuje: „Nikdy by som sa nevzdal ani jednej z mojich kníh. Príliš milujem ten pocit, keď sa ich dotknem. Mnoho z nás teraz rozmýšľa, ako tieto zmeny ovplyvnia dôstojnosť knižnice a prečo sme sa nemohli jednoducho presťahovať, aby sme si mohli ponechať knihy a zároveň rozšíriť digitálne zdroje.“

Riaditeľ školy na to samozrejme argument má – sťahovať sa nebolo kam a nové knihy už tiež nebolo kam dávať. A tak sa škola zbavila takmer všetkých 20.000 kníh, ktoré vlastnila, ponechajúc si len vzácne antikvárne kusy a niekoľko stoviek kníh pre deti. Tento odvážny ťah je pravdepodobne vôbec prvým svojho druhu na celom svete, ale ako dodáva Keith Michael Fiels, výkonný riaditeľ Americkej asociácie knižníc, prináša minimálne dva problémy – mnoho kníh na Internete nie je zadarmo a pre študentov môže byť ťažké stotožniť sa s knihou, v ktorej si nebudú môcť listovať. Rovnako otázna je aj životnosť elektronických čítačiek.

„Kým nemá každý študent čítačku a neobmedzený rozpočet, neviem si predstaviť, ako môžu byť ich potreby uspokojené. Knihy nie sú mrhaním priestorom a ani nebudú, aspoň pokiaľ nebudú digitálne knihy schopné prežiť piesok, rozliatu kávu a nebudú mať neobmedzený zdroj energie. Keď sa tak stane, medzi knihami a ich digitálnymi ekvivalentmi nebude rozdiel.“

Študenti sa však na nové výukové centrum tešia. 16-ročná Tia Alliy sama prehlasuje, že knižnicu síce navštevovala takmer každý deň, ale knihu si požičala iba raz. A očividne nie je sama. Záznamy hovoria, že v jeden deň bolo požičaných len 48 kníh a z toho 30 detských.  „Keď sa povie knižnica, automaticky vás napadnú knihy,“ hovorí Alliy. „Ale len veľmi málo študentov ich skutočne číta. A čím viac používame elektronické knihy, tým menej tých skutočných musíme nosiť.“

A tak v USA nastal nový trend. Staromódne knihy musia ustúpiť novším technológiám, ktorých hlavná výhoda spočíva v tom, že zaberú menej miesta. Študenti v súčasnosti  čítajú tak málo, že sa neoplatí ničiť im chrbticu ťažkými knihami. Stačí jeden laptop, a keby náhodou mali chuť čítať, knihu si môžu nahrať tam. A keby nie, tak si aspoň prečítajú emaily a pozrú sa, ako chutili raňajky ich kamarátom na Facebooku.

Slovensko je spravidla v najnovších trendoch aspoň pár rokov dozadu. Ale trend, ktorý považuje knihu za zastaraný lapač prachu by sem nemusel doraziť vôbec…

Zdroj: Boston.com