Vládna politika Huga Chaveza vyhnala cenu bestsellerov do absurdných výšok

Tu, v strednej Európe, máme bohaté skúsenosti s centrálne riadenou ekonomikou. Štyridsať rokov sme to skúšali a výsledok bol… No povedzme, že mierne rozpačitý. Vo Venezuele pre zmenu skúšajú niečo trochu inak nazvané, ale v zásade to isté. Hugo Chavez, venezuelský prezident, to nazval socializmom 21. storočia a minimálne v oblasti predaja kníh sú výsledky tak tragické, že to je až smiešne. Teda ak obľubujete smiech cez slzy. Situácia, kedy by si ľudia radi kúpili knihu a nemajú akú, sa inak ako tragikomickou nazvať nedá. Obzvlášť, keď preto neexistuje žiadny logický dôvod…

Keď v marci 2008 schválila vláda Huga Chaveza zákon, ktorý preraďoval knihy do kategórie „nevyhnutný tovar“, zdalo sa, že sa jedná len o drobnú zákonnú úpravu. Opak bol však pravdou. Po preradení do to tejto „prominentnej“ kategórie, zrazu všetky importované knihy potrebujú vládne potvrdenie, že neboli, a ani nebudú vyprodukované z domácich zdrojov, prípadne, že neboli vyprodukované v dostatočnom množstve. V praxi to znamená, že distribútori musia pre každú jednu knihu vypísať žiadosť, v ktorej knihu opíšu a oficiálne si vyžiadajú, aby bolo na túto knihu alokované určité množstvo zahraničnej meny (vo Venezuele reguluje vláda tok devíz, ktoré sa používajú na import tovarov). Vládny byrokrat potom sám rozhodne, či túto žiadosť schváli a koľko kusov bude konkrétnej knihy bude do krajiny importovaných.

Ako to už v prípade byrokracie býva, jej rozhodnutia sú akoby náhodné. Napríklad medzinárodný bestseller Tajomstvo, ktorého by sa bezpochyby predalo minimálne desaťtisíc kusov, dostal povolenie na niekoľko sto kusov. Na dôvažok musia distribútori čakať ďalších šesť mesiacov, kým si môžu opätovne podať žiadosť o import toho istého titulu.

Venezuelskí podnikatelia sú očividne zvyknutí na rôzne praktiky svojej roztomilej vlády, preto sa ani tentoraz nevzdali a pokúsili sa konať v súlade s novými regulami. Prudko zvýšili podporu domácich autorov a zároveň sa pokúšali vydať medzinárodné bestsellery priamo v krajine. Tento pokus však dokonale zlyhal, keďže tlačiarenské potreby spadajú do rovnakej kategórie ako knihy, a teda sa na ne vzťahujú tie isté pravidlá a požiadavky. To už však začínalo byť všetkým asi jedno, keďže vysvitlo, že Venezuela nemá žiadny mechanizmus na uvoľnenie zahraničných devíz na niečo tak nepotrebné ako sú autorské práva, takže aj keď venezuelskí vydavatelia získali súhlas na domácu publikáciu medzinárodného bestselleru, devízy potrebné na odkúpenie práv sa nenašli.

Hugo Chavez je však prezident ľudu, a keď ľud zakričí, prezident koná! A nie inak tomu bolo aj v tomto prípade. Za výdatnej finančnej pomoci Kuby založil sieť národných vydavateľstiev a kníhkupectiev, ktoré vytlačili tisícky kníh. Výber kníh samozrejme nebol náhodný – jedná sa o zmes klasických diel svetovej literatúry, množstvo životopisov rôznych revolucionárov a samozrejme všetky možné monografie Huga Chaveza a ostatných členov jeho socialistickej vlády. Ak by vás zaujímalo, ako sa im podarilo vyčleniť peniaze na autorské práva, tak jednoducho – autorské práva proste odignorovali.

Vytlačenie kníh však nebolo jediným činom pána prezidenta. Hugo Chavez zároveň vyhlásil ambiciózny projekt „Revolučný plán čítania“, ktorý zahŕňa sto oficiálne schválených kníh, ktoré by mali pomôcť vybudovať „socialistické hodnoty a princípy, ktoré umožnia nášmu ľudu pokračovať vo svojom boji za emancipáciu.“

A tak sú v súčasnosti vo Venezuele dva druhy kníhkupcov. Tí vládni, ktorí predávajú knihy ako Bedári alebo Denník Che Guevaru za menej ako dva doláre, pretože sú to knihy, ktoré patria do „Revolučného plánu čítania“, a potom sú tu tí druhí. Tí, ktorí majú prázdne poličky, na ktorých sa krčí posledný, osamotený kus knihy Harry Potter a kameň mudrcov za absolútne nezmyselnú cenu 132 dolárov. Množstvo protestov síce docielilo určité urýchlenie schvaľovacieho procesu jednotlivých žiadostí, ale samotný systém ostal rovnaký spolu so všetkými chybami, ktoré zapríčinili túto zúfalú situáciu. Venezuelčanom ostáva len dúfať, že tlak 35.000 ľudí, ktorých zamestnáva knižný priemysel, bude dostatočne silný na to, aby sa im podarilo zmeniť momentálnu situáciu. Inak budú odkázaní na 100 kníh, ktoré im síce možno pomôžu vybudovať si „socialistické hodnoty a princípy“, ale nikdy si neprečítajú najnovšie príbehy Belly a Edwarda alebo Roberta Langdona…

Zdroj: publishingperspectives.com

Foto: dictatorofthemonth.com / martinus.sk