Gabriela Arya Tóthová : Motivovať ma vie prítmie, pokoj, tabuľka čokolády a svetlo z monitora :)

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

K písaniu ma nikto nenútil, mala som svoju vlastnú hlavu plnú nápadov, ktoré som mala potrebu nejako dostať von. Založila som si svoj súkromný blog, na ktorý som písala svoje príbehy (prvý vo svojich štrnástich) na pokračovanie alebo krátke poviedky. Tieto sa nestretli s veľkým ohlasom, no niektoré boli ohodnotené ako fakt dobré :). Každopádne bude zaujímavé sa o pár rokov obzrieť späť a pobaviť sa dielami, ktoré vznikli rukou neumnou :). V tvorení pokračujem aj naďalej, sú ľudia, ktorým sa to páči a nechcem ich sklamať. Inak nemám za sebou žiadne ocenenia za nejakú literárnu súťaž, jednako ma nedokázali zaujať a nechcelo sa mi svoje „výplody“ niekam posielať, som od prírody strááášne lenivá. Navyše sa mi lepšie tvorí, ak viem, že ma netlačí žiaden termín (SPR bolo prvou výnimkou).

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako sa ste sa o ňom dozvedeli?

Som častou návštevníčkou internetového Martinusu a tak, keď som zbadala logo SPR, hneď som vedela, že sa tohto projektu zúčastním, nech sa deje, čo sa diať má. Mám totiž potrebu sebe aj ostatným niečo dokazovať, že vo mne vôbec niečo je, keď mi to upratovanie nejde :D. Priznám sa, že kvôli môjmu úsiliu posielať svoje pokračovania som liezla celej rodine na nervy – každý týždeň autobusom do mesta, na poslednú chvíľu niečo zosmoliť a o hodine dvanástej to poslať. No vyplatilo sa :).

Aký pocit ste mali, keď sa práve Váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom Vaše okolie?

Pocit to bol fantastický, hneď som volala mame, že som tam ! Znie to síce detinsky, no som už zvyknutá sa práve jej pochváliť a priznať so všetkým, či už to niekomu príde hlúpe alebo nie :). Bola som v eufórii celý deň, nedokázali ma znechutiť ani tie komentáre. Počin, ktorý vyjde knižne, a na ktorý nikdy nezabudnem, jednoducho radosť veľká. Niekoľko známych to vie, blahoželali mi a hrnuli sa k počítačom si to prečítať. To, že som sa stala spoluautorkou mi dalo veľkú chuť tvoriť naďalej, hoci len na svojom blogu.

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Čiastočne áno. V mojej kapitole som písala, ako Eva prišla o kabelku – presne takto o ňu prišla aj mama :).

Ktorá postava je vám najbližšia? Prečo?

Nemám postavu, ktorá by mi bola najbližšia, nejako mi tam chýbajú mladšie ročníky :D.

Je niečo (situácia) /niekto (postava), ktorá vám v románe chýba?

Román je preto románom, lebo je v ňom veľa postáv a veľa situácií. Celé by som si to vedela predstaviť inak, no som rada, že je to také, aké to je :). Chýba mi tam akurát niekto mladší, než sú všetci ostatní, no čo už, nejako sa pre takúto postavu miesta nenašlo.

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Pozitívne. Každý využil svoju možnosť ukázať, čo v ňom je. Možno to niekomu sadlo viac, niekomu menej, no žiaden príspevok nepovažujem za zbytočný a odstrániteľný. Chyby sa doladia, kostrbatý príbeh sa zjednotí, nevidím problém ;).

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Je to fajn nápad, hlasovania som sa zúčastnila, samotnú križovatku si nevyskúšala :). Dobré vedieť zo štatistickej stránky, že koľko ľudí by si vybralo váš príspevok a trochu toho súperenia tiež nezaškodí. Bolo by však vhodné, aby v ďalšom ročníku bolo tých križovatiek viac.

Ako ste vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Občas ma desí, ako môžu ľudia napísať svoj názor tak ponižujúco a urážlivo. Konštruktívnu kritiku beriem, nie však deštruktívnu. Ak chceme, aby autor písal „lepšie“, treba mu ukázať chyby, no nie ho dopredu „zdrbať“ a zakopať pod čiernu zem. Niektorí však nepochopili význam slova amatérstvo a tak očakávajú niečo, čo nájdu v knihách už vypísaných autorov. Česť výnimkám.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú vás? Dokážu vás znechutiť, alebo naopak motivujú k ďalšiemu písaniu?

Negatívne reakcie so mnou veľmi nehli a väčšinu som odignorovala. Tí, ktorí sa na niečo pýtali alebo nevedeli, dostali odo mňa odpoveď. Myslím, že o znechutení by sa dalo solídne polemizovať, stojím si však za názorom, že autori by sa nemali dať veľmi ovplyvňovať. Pozitívne komentáre ma vedia povzbudiť, motivovať ma vie prítmie, pokoj, tabuľka čokolády a svetlo z monitora :).

Aké sú Vaše literárne ciele do budúcnosti?

Dokončiť príbeh na pokračovanie, ktorý som rozpísala pred dvoma týždňami, a ktorý zdá sa, bude najlepšie napísaný zo všetkých, pretože si na ňom dávam  obzvlášť záležať. Mojím žánrom je fantasy, sci-fi a horor, príležitostne píšem zo života a prelínam to so snami a výjavmi. Momentálne nemám v pláne vydať knihu, čo bude v budúcnosti neviem, ak by sa však niečo vyskytlo… To už zistíte sami :).