Slávni detektívi a ich stvoritelia: Raymond Chandler

Presklené dvere s odlupujúcim sa nápisom, krásna žena zaklope a vchádza. V kancelárií sedí muž v stredných rokoch, nohy vyložené na stole, svetielko z cigarety oranžovo bliká v prítmí. A takmer by som zabudla – je to jeden z tých pochmúrnych upršaných dní! Po Sherlockovi Holmesovi, svojskom britskom gentlemanovi z britských ostrovov, prichádza typický predstaviteľ súkromného očka Phillip Marlowe.

Známe súkromné očko, tvrďas v klobúku a baloniaku, ktorý sa bez „Cameliek“ nepohne ani na krok a žiaden výsluch si nevie predstaviť bez poháriku bourbonu, si v Európe získalo množstvo fanúšikov. V Amerike bola táto postava pre zmenu považovaná za brak. Dve protichodné tvrdenia z dvoch rôznych kontinentov.  Tak ako sám autor tejto postavy. Tiež človek zvláštne rozpoltený a viazaný k obom týmto kontinentom.

Raymond Chandler, otec Marlowa, sa síce narodil v Chicagu, ale podstatnú časť svojej mladosti prežil vo Veľkej Británií. Tu vyštudoval základnú aj strednú školu, no miesto štúdia na univerzite sa rozhodol voľný čas využiť na potulky po Paríži a Mníchove.  Po návrate z výletov sa  zamestnal ako úradník britskej admirality. Pretože bol naturalizovaný ako britský občan, mohol sa zamestnať v civilných službách. Previerky pre toto zamestnanie splnil údajne s tretím najvyšším hodnotením.  Počas chvíľ za úradnými spismi si Chandler povinnosti spestroval písaním krátkych básni. A práve v tomto období mu jednu z nich aj uverejnili. Keď si matka konečne vydýchla  s tým, že Raymond má dobré zamestnanie a istú budúcnosť, syn sa rozhodol toto miesto zanechať.  Na rozhorčenie celej rodiny sa dal na dráhu reportéra. Písal recenzie pre Daily Epress a Western Gazzete , okrem toho naďalej pokračoval  v písaní romantických básní. Ani ako básnik, ani ako reportér však neuspel. A tak sa rozhodol opäť pre zmenu miesta. A to aj geograficky.

Od zámožného strýka si požičal peniaze a spolu s matkou sa vrátili späť do Ameriky. Zakotvili v Los Angeles. Nové mesto, nový život a pár dolárov vo vrecku. Nato, aby seba aj mamu uživil, si toho vyskúšal dosť. Z bývalého britského štátneho zamestnanca, reportéra sa stal vypletač tenisových rakiet a príležitostný zberač ovocia. Život nádenníka ho veľmi rýchlo omrzel a hoci zásoby úspor neboli veľké, zaplatil si kurz účtovníctva. A to bola pravdepodobne jeho najlepšia investícia.Bol vynikajúcim účtovníkom.  V roku 1932 sa dokonca  stal viceprezidentom  Dabney Oil Syndicate. A kde je ropa, tam to sype. Chandlerovi toho však nestihlo veľa nasypať, pretože na tejto lukratívnej pozícií vydržal len čosi vyše roka. Alkoholizmus a dokonca vyhrážky  samovraždou, viedli k jeho prepusteniu. No a to, konečne, viedlo k písaniu detektívok.

Začal písať najprv krátke poviedky pre lacné, takzvané  „pulp fiction“ magazíny. Detektívky plné tvrdých chlapíkov so svojimi zásadami ulice. Neskôr od magazínových poviedok prešiel ku knižne vydávaným novelám. Najväčší úspech si získal postavou detektíva Marlowa. Tridsaťosemročné súkromné očko, ktoré zo zásady odmieta prípady rozvodov, sa stalo predlohou pre mnohých začínajúcich spisovateľov detektívneho žánru. A čo je možno dôležitejšie, dostal sa na filmové plátna. A postavu Phila nestvárnil nik iný ako Humphrey Bogart. Chandlerov spisovateľský talent obdivovali aj mnohí jeho kolegovia. Ian Fleming, autor agenta 007, sa vyjadril že rozhovory  v Chandlerových románoch sú živé ako u nikoho, plné humoru a vynikajúcej irónie.

No živo a plný humoru sa Raymond Chandler zjavne necítil. Každý deň zápasil s problémom  alkoholizmu. Po smrti jeho manželky sa problémy ešte zhoršili a nebol deň, ktorý by prežil bez pohárika. Klinická depresia zaháňaná alkoholom viedla nakoniec k samovražde. Koniec Chandlera bol aj koncom Philipa Marlowa.

Foto: weblogs.sun-sentinel.com / loveofpop.com