Negramotní partizáni pomáhajú vo výskume dyslexie

Ako sa dajú využiť bývalí príslušníci kolumbijskej guerilly, ktorí sa rozhodli, že život v džungli strávený zabíjaním ľudí predsa len nemá budúcnosť? Ak vás automaticky napadlo, že by sa hodili do každej poriadnej SBS-ky, tak sa mýlite. Ale ak vám pri myšlienke na negramotných dospelých ľudí s nulovým vzdelaním, obmedzenou slovnou zásobou a bez návyku denne spracovávať nové informácie, automaticky napadlo, že by sa hodili na vedecký výskum vplyvu gramotnosti na štruktúru mozgu, tak vám gratulujem. Ste rodený vedec a v Kolumbii by ste zapadli do kolektívu miestnej SAV-ky (aj keď tam je to asi KAV-ka).

Kolumbia je juhoamerický štát, ktorého dejiny by po sfilmovaní porazili v brutálnosti väčšinu amerických akčných filmov. Štát, ktorý je už dlhé roky striedavo na pokraji a uprostred občianskej vojny, má však pomerne veľké percento ľudí, ktorí strávili celý život so zbraňou v ruke. V rámci vládnej pomoci bývalým partizánom bol vybudovaný rozsiahly systém štátnej pomoci, ktorý sa zakladá hlavne na sociálnej pomoci a vzdelávaní, keďže väčšina bojovníkov nikdy v živote školu nenavštevovala.

A tak má Kolumbia výrazné percento negramotných dospelých ľudí, ktorých sa pokúša zaradiť do spoločnosti. Prvým krokom integrácie je práve snaha naučiť bývalých partizánov čítať, čo ponúklo vedcom v Kolumbii jedinečnú možnosť zistiť, ako vplýva proces zvládnutia čítania na štruktúru mozgu. Za normálnych okolností sa niečo podobné prakticky nedá zistiť, keďže väčšina ľudí sa naučí čítať už vo veľmi mladom veku, kedy mozog prijíma tak veľa nových informácií, že nie sme schopní rozlíšiť, za ktoré zmeny v mozgu je zodpovedná gramotnosť, a za ktoré iné informácie, ktoré dieťa získalo.

Manuel Carreiras, vedúci tímu vedeckých pracovníkov, ktorí sa podieľali na výskume, získal pre svoj výskum skupinu 42 bývalých partizánov. Dvadsať z nich práve ukončilo kurz čítania a písania a ostávajúcich 22 patrilo do skupiny, ktorá na teste čítania a písania dokázala prečítať menej ako päť. Vedecký tým použil na skúmanie mozgu magnetickú rezonanciu, ktorá mu umožnila porovnať rozdiely, ktoré vzniknú v štruktúre mozgu, ktorý sa prispôsobuje novonadobudnutej schopnosti.

Obrázky z magnetickej rezonancie následne odhalili zmeny v štruktúre mozgu, ktoré boli spôsobené novonadobudnutou gramotnosťou. Výskum dokázal, že gramotní ex-partizáni zaznamenali nárast mozgovej hmoty a to tak isto šedej, ako aj bielej. Obrázok napravo ukazuje oblasti, ktoré sa najviac zmenili. Toto sú presne tie oblasti mozgu, ktoré boli už v minulosti identifikované ako centrá čítania a písania, ale aj vizuálneho vnímania, spracovávania sluchových podnetov a priraďovania významu k slovám.

Ďalší výskum bol založený na jednoduchom experimente spočívajúcom v pomenovávaní objektov v miestnosti. Ako sa zistilo, kľúčové centrum reči v mozgu je u negramotných jedincov menej vyvinuté a menej aktívne ako u gramotných.  Manuel Carreiras rovnako tvrdí, že táto oblasť je dôležitá pri rozlišovaní významu slov, ktoré znejú podobne (napr. plot – plod).

Pre nás sú výsledky tejto štúdie maximálne určitým druhom zaujímavosti, ale pre vedcov venujúcich sa výskume dyslexie poskytuje údaje, ktoré sú pre nich nenahraditeľné. Veď mnoho štúdií už dokázalo, že dyslektici trpia práve zmenšením objemom sivej a bielej mozgovej hmoty v kľúčových oblastiach mozgu dôležitých pre čítanie. Táto štúdia však úplne mení pohľad na túto problematiku – veď na jej základe začínajú vedci tvrdiť, že táto chýbajúca hmota nie je príčinou problémov s čítaním, ale ich dôsledkom.

Zdroj: Scienceblogs.com
Foto: Sgiraldoa / Mindhacks.com