Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Umberto Eco, filozof – rozprávač

Keď písal svoju diplomovú prácu o probléme estetiky u Tomáša Akvinského, kto mohol tušiť, že ho stredovek inšpiruje aj k ďalšiemu písaniu, a tentoraz nepôjde o vedeckú prácu ale o román? Netušil to asi nik, ani on sám. Umberto Eco, filozof a románopisec v jednom. Teoretik i praktik. Na to, aby sa stal slávnym však román písať nepotreboval. V intelektuálnych kruhoch bolo pred vyjdením Mena ruže jeho meno známe už dávno. Prečo teda filozof napísal román? Proste sa mu len zažiadalo a to považoval za dostatočný dôvod na to, aby ho aj napísal. A našťastie svoje túžby rešpektoval.

Spopularizovať filozofiu a priblížiť ju ostaným nie je také jednoduché. Ak má však človek talent, vie to so slovami a je vtipný, potom to zas až taký problém byť nemusí. Pre Eca rozhodne nebol a nie je. Po štúdiu filozofie na univerzite v Piemonte začal spolupracovať s kultúrnou redakciou talianskej televízie RAI a prispievať do časopisov. Už tu pomaly začal pútať pozornosť svojimi vtipnými stĺpčekmi a duchaplnými esejami. Popritom však naďalej  pozorne študoval a šplhal po rebríčku akademických hodností. A tak ako docent estetiky prednášal v Turíne, Miláne, Florencií. Jeho prednášky pútali pozornosť aj vo svete, ako hosťujúci profesor sa dostal aj za oceán – Sao Paulo, New  York, Chicago a tak podobne.  V roku 1963 sa stal spoluzakladateľom neoavantgardnej Grupo 63, ktorá úspešne nadväzovala na snahy dadaistov, futuristov, surrealistov, skrátka avantgardných hnutí. Skupine sa dostalo medzinárodného uznania , najmä vďaka experimentom v oblasti divadelných foriem a Eco stúpa v povedomí intelektuálov znova vyššie.

A čo ho dostalo do povedomia bežných ľudí? Meno ruže. Román, ktorý vyvolal svojím vydaním okamžite rozruch. Príbeh o tajomnom kláštore hlboko v Alpách, kde záhadne zomierajú mnísi a záhadu rieši františkán  Viliam z Baskervillu,  sa stal okamžite bestsellerom. Hlboký stredovek už nikomu neprišiel  neatraktívny. A milovníci kníh si naozaj prídu na svoje, keďže dej sa sústredí predovšetkým na obrovskú knižnicu opátstva, ktorá ukrýva mnohé tajomstvá. Hlavnými aktérmi sú knihy. Nástroje vzdelanosti, šírenia slova Božieho, ale aj nástrojmi diabla. Román pre bibliofilov ako stvorený. Eco prekladá rozprávanie príbehu, ktoré mimochodom prezrádza autorov mimoriadny rozprávačský talent, mnohými citátmi v latinčine  a priehrštím kultúrnych odkazov, citátov a parafráz. A tak človeka popri prechádzkou napínavým príbehom zároveň vzdeláva. Ale so všetkou nenásilnosťou a nežnosťou.

Niektorí kritici oceňujú brilantnosť prepojení, iní pohŕdajú a nazývajú Eca „obyčajným postmodernistom“ v tak hanlivom zmysle ako sa len dá. Filozof – spisovateľ si s tým hlavu neláme, pretože vie, že ako postmoderné dielo to aj písal: „Chcel som, aby sa čitateľ zabával, aspoň tak, ako som sa bavil ja“. Viliam z Baskervillu, ktorý vyšetruje vraždu, vynikajúci analytik, dedukcia, či indukcia mu nerobí problém, hmmm, nepripomína vám to niekoho? Ak vás napadol Pes Baskervillský a Sherlock Holmes, tak ste trafili. Ecov román je jedná veľká intelektuálna hra, ktorá vás bude baviť. Román, ktorý sa dá čítať nastokrát a zakaždým odhalíte niečo nové. A najlepšie na tom je, že sa potešíte, a tak trošku vám to poškrabká ego.  A keď sa vám nechce priveľmi namáhať, tak si prečítate dobrú detektívku v zaujímavom prostredí. Možností a možností.

A je tu vlastne ešte jedna možnosť. Keď sa vám nebude chcieť ani len čítať, tak je tu film. A ktože je predstaviteľom hlavnej postavy? Milé dámy – sám Sean Connery. Nech sa na to pozeráte z ktoréhokoľvek uhla, Meno ruže je proste lákavé v každej forme. Čo už s tými filozofmi a estétmi, keď vedia písať, tak vás proste dostanú.

Foto: Evan.vnexpress.net / Martinus.sk