Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Jaroslav Hašek alebo „Poslušne hlásim…“

Jedna z kultových viet literatúry a filmu zároveň. Čo sa človeku pod ňou vybaví? Väčšine ružovučký, okrúhly Rudolf Hrušinský v obdratej uniforme s fajkou v ruke ako vojak Švejk. A nie hocijaký vojak, ale dobrý vojak! Ctí si „pana císaře“, povinnosti si plní na sto percent a horlivo, len mu to občas akosi nevyjde podľa predstáv nadriadeného.  To je postava Josefa Švejka, svojrázneho českého človiečika. Jej otcom je spisovateľ Jaroslav Hašek. Taktiež pomerne svojrázny človek.

Jaroslav Hašek si do kolónky život mohol v dotazníku rozhodne napísať „pestrý“.  Po smrti otca, ktorý zomrel na následky alkoholizmu, sa mladý Jaroslav musel z finančných dôvodov vzdať štúdia na gymnáziu a zamestnať sa, aby rodine nejako pomohol. V snahe vyučiť sa za predavača si našiel miesto v drogérii. Patril však k neposedným deťom – mladíkom, ktorý mali radi zábavu, a tak o miesto v obchode čoskoro prišiel. Príčinou bol kanadský žartík, ktorého sa dopustil a majiteľ mu ho nebol ochotný tolerovať. Nechuť ku konvenciám a autoritám Haška od čias mladíka sprevádzala až na „staré kolená“. Vo veku 14-tich rokov má za sebou už prvý konflikt s uhorskou políciou. A ďalšie len pribúdali. Po tom, čo nebol schopný vydržať v nejakom zamestnaní dlhšiu dobu, sa vydal s priateľmi na potulky po strednej Európe. Pešo prešli Česko, Slovensko, Halič, Bavorsko a Švajčiarsko. V čase putovania začal Hašek písať a prispievať do mnohých týždenníkov a mesačníkov. Išlo najmä o krátke, ale trefné humoresky.

Muž, ktorý mal problémy v práci, stal sa členom anarchistickej strany, žil bohémskym životom, sa jedného dňa z ničoho nič rozhodol narukovať do armády. Z hľadiska Haškovej nevôle rešpektovať autority je to nepochopiteľný krok. Z hľadiska jeho dobrodružnej povahy a snahy robiť si, čo sa mu zapáči, v tom už istá logika je. V roku 1918 vstupuje v Moskve do Červenej armády a stáva sa riaditeľom vojenských tlačiarní. Pomedzi svoje vojenské povinnosti  naďalej horlivo publikuje. A na dôvažok sa stíha ešte aj oženiť. A to už druhý raz. Na rozvod však akosi, pomedzi to všetko, Hašek zabudol, alebo ho jednoducho netrápila táto formalita. Nevedno. No z toho, čo sa o ňom človek dočíta, je asi pravdepodobnejšia možnosť číslo dva. Keď sa v roku 1920 vracia naspäť do Prahy, hrozí mu tým pádom väzenie a obvinenie z mnohoženstva. Jediné jeho šťastie je to, že v Rusku bol v tom čase taký chaos, že sa žiadne vzájomné zmluvy uzavreté v tom období nepovažovali za platné.

Hašek bol bohém, akého len tak nenájdete. A so svojím literárnym dieťaťom Švejkom má toho spoločného mnoho. Tak ako ako Švejk, aj Hašek bol utáraný. Vedel sa vykecať z akejkoľvek šlamastiky. Keď ho po návrate do Prahy chceli popraviť, dostali ho z toho ústa. V Červenej armáde ukecal nadriadených, aby ho vymenovali za politkomisára a povýšili na dôstojníka. Slovo drzosť Haškovi veru cudzie nebolo. A mal ten istý dar, spraviť zo svojho nadriadeného vola. Láska k zvieratkám a alkoholu, tak isto prítomná u oboch, spisovateľa aj postavy. Na rozdiel od Švejka bol však Hašek študovaný muž a vedel čo robí, čo sa pri postavičke  z jeho románu už nedá povedať. Teda nie s takou istotou. Je Švejk génius –  podvratný živel, alebo len prostoduchý idiot? Nikto si to s istotou netrúfne rozhodnúť.

Postavička vojnovej satiry akej vo svetovej literatúre páru niet. Nemecko si získala okamžite, už ako preklad zošitového zväzku, ale po sfilmovaní  popularita Osudov dobrého vojaka Švejka len rástla. Dokonca sa Haškovým románom nechali inšpirovať aj divadelní tvorcovia. Bertolt Brecht napísal divadelnú hru v hlavnej úlohe so svojráznym vojakom. A Erwin Piscator svojím javiskovým spracovaním spôsobil obrovský rozruch. Škoda, že Hašek zomrel skôr ako stihol osud českého prostáčika dopísať. Ktovie, kam by to až Švejk dotiahol?

Foto: libvar.bg / Martinus.sk