Guy de Maupassant: Šľachtic s menom

Čo z toho, keď pochádza človek z váženej, ale chudobnej rodiny? Pestré námety na literárnu tvorbu! Nemusí to tak síce byť u každého, ale francúzsky spisovateľ menom Guy de Maupassant si tento sčasti handicap zvolil za inšpiráciu. A dobre urobil. Učebnice literatúry ho zaraďujú medzi významných spisovateľov, počet čitateľov jeho románov je tiež nemalý. Čo viac môže literát chcieť?

Guy de Maupassant sa narodil do významnej šľachtickej rodiny. Miesto narodenia? Kaštieľ  Miromesnil. V rodnom liste nepochybne pekne znejúci údaj. Rodina však okrem mena  a spomínaného kaštieľa už veľa nemala. A po istej dobe,  to ani s tým menom nebolo až také ružové. Rodičia sa rozviedli a matka sa rozhodla, že oboch synov vychová sama. Ako to už býva, okolie sa k manželským krízam, a najmä rozvodom, stavia všelijako – predovšetkým klebetne. A tak sa po rozvode rodičov mladého Guya začali šíriť reči o tom, že nie je synom svojho otca. Nikto z rodičov to ani jednému zo synov nepovedal. Celé to bola práca „dobromyseľného“ okolia. Kto bol skutočným otcom sa nevie. Medzi „podozrivých“ však patril aj Gustave Flaubert. Mentor mladého Maupassanta.

S otcom, či bez, matka si s výchovou oboch synov poradila naozaj zdarne. Dostalo sa im dobrej výchovy a kvalitného vzdelania. Ako emancipovaná žena mala Laure Le Poittevin široký prehľad v literatúre. Aj obe svoje deti viedla touto cestou. Práve vďaka matke prejavoval Guy už v mladom veku silný záujem o literatúru. Staré antické diela, či Shakespeare – ani jedno nebol problém nájsť v rodinnej knižnici. Potom, čo sa dostal Guy na lýceum a do rúk Gustava Flauberta, bola jeho cesta ako spisovateľa už v podstate jasná. Flaubert bol Maupassantovým sprievodcom i ochrancom. Vďaka jeho vedeniu sa stretol s takými spisovateľmi ako Zola či Turgenev. Flaubert mal obrovský vplyv na rast budúceho románopisca.

Máloktorý literát sa stane úspešným a finančne dobre zabezpečeným vďaka svojim dielam. Maupassant do tejto kategórie patrí. Talent skombinovaný so zmyslom pre obchod z neho spravil majetného muža. Patril k tým ľuďom, ktorí pracujú na svojom diele systematicky. Mnoho svojho času trávil s perom v ruke a písal. Patril rozhodne k plodným autorom. A práve to bolo zdrojom mnohých výčitiek. Kritici sa mu posmievali, že: „plodí novely ako hruška hrušky“. Nuž, zrejme sa riadil heslom: čím viac napíšem, tým väčšia šanca, že sa zrodí niečo úžasné. A tak aj bolo. Mnoho podpriemerných diel vykúpili také skvosty ako Miláčik či Bel – Ami. Hoci romány mu vyniesli najväčšiu slávu a majetok, on tento žáner doslova nenávidel. Poviedky, to bolo to, čo ho lákalo. No bez úspechu. A tak, keďže sa chcel uživiť, písal to, čo si čitatelia žiadali.

Čitatelia boli spokojní, kritici občas urážali a posmievali sa, Maupassant písal. Všetko bolo ako má byť, kým… Kým na spisovateľa nedoľahla psychická choroba. Keď sa snažil dokončiť román Anjel Pána, depresie ho prepadli naplno. V  liste priateľovi si sám dal ultimátum: „ak do troch mesiacov nedokončím Anjel Pána, zabijem sa“. Sľub sa aj pokúsil dodržať, podrezal si hrdlo. Našťastie neúspešne.  Po tomto pokuse bol hospitalizovaný v psychiatrickom sanatóriu a psychické zdravie sa mu už nikdy nevrátilo. Po osemnástich mesiacoch strávených v liečebni Guy de Maupassant zomiera vo veku 42 rokov. Psychické problémy a paranoidné predstavy boli pravdepodobne následkom syfilisu, ktorý v mladom veku spisovateľ prekonal.

Nechuť voči spoločnosti  a fakt, že ju Maupassant odmietal, nepochybne prispeli k tomu, že jeho tvorba je tak pútavá. Rozporuplné postavy, priehrštie spoločenských problémov, ktoré doslova vystavuje a ukazuje na ne prstom, to sú jeho diela. Čo by človek čakal od autora riadiaceho sa heslom: “ Umelecké dielo je vynikajúce, len keď je zároveň symbolom a presným odrazom skutočnosti.“

Foto: general-anaesthesia.com / Martinus.sk