Nezodpovedný a nadržaný pubertiak, do ktorého sa nedá nezamilovať. Nick Twisp.

Je len málo literárnych postáv, ktoré sa vám vryjú do pamäti tak, ako mladík menom Nick Twisp. Má (takmer) štrnásť rokov, býva v Oaklande a je to typický tínedžer – neustále myslí na sex, má slovník ako posledný pouličný dláždič, nemá problém zveriť sa so svojimi najtajnejšími snami a túžbami (o sexe), spraví čokoľvek, aby ten sex už konečne zažil, ale čo jen najdôležitejšie – o svojej strastiplnej ceste dospievaním si vedie podrobný denník. Denník, ktorý je tak vtipný, že sa vám stane to isté, čo miliónom ľudí na celom svete – do Nicka Twispa sa beznádejne zamilujete.

„Volám sa Nick. Keď sa raz stanem gangstrom, možno budem známy ako Fas Nicholas. Fotrovci sa asi budú za mňa hanbiť, no keď vám bos pridelí mafiánsku prezývku, veľmi s ním nediskutujete.“

Už z prvých riadkov rozsiahlej série (päť dielov, v slovenčine zatiaľ vyšli dva) je jasné, že Nick Twisp sa s ničím veľmi nemazná. Žije v malom americkom mestečku a práve vstúpil do najbúrlivejšieho obdobia svojho telesného vývoja, čo sa samozrejme prejavuje aj na jeho myslení. Jeho myšlienky ovláda sex, vo voľnom čase myslí na sex, a keď práve nemyslí na sex, tak asi práve spí. Inak myslí na sex.

Ak vám napadlo, že príbehy Nicka Twispa sú určite len ultra-lacným čítaním, akýmsi ekvivalentom lacných amerických komédií, tak ste na omyle. Na rozdiel od zmienených komédií má totižto Nick Twisp dve obrovské výhody – životnú lásku, ktorá mu obráti živor na ruby a hlavne nezameniteľný a výborný zmysel pre humor a iróniu, vďaka ktorému sa budete smiať ešte dlho po prečítaní jeho denníkov. A že ich je neúrekom.

„Učebnicu pre šoférov čítam na prednom sedadle našej novej obývacej steny. Jerryho zdochnutý chevrolet mi umožňuje simulovať všetky manévre pri veľkej rýchlosti (opísané pod názvom Zlozvyky neskúseného vodiča), o ktorých sa autori vyjadrujú s veľkým dešpektom. Teraz už viem, ako na to dupnúť a zničiť gumy. A viem aj nadávať za volantom, jazdiť bezohľadne, nedávať prednosť sprava, ignorovať dopravné značky a prekračovať povolenú rýchlosť. Tak toto bude asi učebnica, z ktorej sa tatko učil šoférovať.“

Keď v roku 1993 napísal americký spisovateľ C.D. Payne knihu Nick Twisp sa búri, určite netušil, že sa z nej čoskoro stane kultové dielko miliónov tínedžerov po celom svete. Aj keď zas také prekvapivé to nie je. Veď tínedžeri na celom svete sú rovnakí a všetkých láka (viac-menej) to isté. A ak sa k tomu pridá aj kráľovská nálož humoru, pútavý dej, nekonečná séria gagov a eskapád, ktoré až hraničia s bizarnosťou, tak máme kokteil, aký neodmietne žiadny správny pubertiak. 🙂

Celý príbeh sa začína tým, že Nick Twisp v jednom kempe, kam sa museli utiahnuť pred pomstychtivými námorníkmi, spozná mladú slečnu Sheeni Saundersovú, svoju femme fatale. Zrazu mu je jasné, že toto je jediná žena, kvôli ktorej sa oplatí žiť. A že spraví čokoľvek, aby ju presvedčil, že aj on je jej životnou láskou. A keď Nick povie čokoľvek, tak myslí ČOKOĽVEK. Vďaka svojej nadpriemernej inteligencii rozohrá komplikovanú partiu machinácií, ktorých jediným cieľom je „dostať“ Sheeni. Machinácie sa samozrejme míňajú účinkom (minimálne zo začiatku), ale majú jeden veľmi príjemný vedľajší efekt – obrovské množstvo zážitkov, ktoré sa nás valia v tempe vskutku vražednom. A to všetko podané Nickovým nezameniteľným štýlom.

„Akákoľvek diskusia s rodičmi je ako spúšťať sa po lane v odpadovej rúre: je to temné, ide z toho strach a takmer vždy to skončí tak, že sa vám na hlavu vykydne hromada sračiek.“

Slovník Nicka Twispa je veľmi realistický, čo samozrejme znamená, že nadávkam sa rozhodne nevyhýba, rôzne časti tela pomenováva tak, ako ho práve napadne a skutočne sa nevyžíva v jemnej poetike slova. A rovnaké je to aj s jeho príbehmi. Napriek jeho nehynúcej láske k Sheeni nečakajte žiadnu ľúbeznú love-story ala Rómeo a Júlia. Nick síce vyzná lásku k Sheeni bez akýchkoľvek okolkov, ale inak sa celý príbeh točí skôr okolo jeho každodenných problémov, ktoré si na 90% vytvára on sám. Ak by ste v knihe hľadali skrytú myšlienku alebo posolstvo, tak by ste hľadali márne. C.D. Payne napísal sériu kníh, ktorých jediným cieľom je pobaviť. Takže žiadne morálne posolstvá, víťazstvo dobra nad zlom a čistých citov nad nízkymi vášňami nečakajte. Bolo by to márne.

Celá séria (v češtine má jednotných názov Mládí v hajzlu, v slovenčine knihy spája len meno hlavného hrdinu v názvoch jednotlivých titulov) je samozrejme určená primárne pre tínedžerov, ale napodiv funguje aj keď sa k nej vrátite o pár (desiatok) rokov neskôr. Prvýkrát som túto sériu čítal, keď číslovka označujúca môj vek končila na -násť a doteraz si pamätám, že som sa bavil na maximálnu možnú mieru. Nevadil mi drsný slovník (môj nebol o nič lepší), rozhodne mi nevadilo neustále reči o sexe (tie sme viedli aj my) a absurdnosť niektorých situácií bola príjemným osviežením, ktoré mi pripomenulo, že to je stále len kniha.

Druhýkrát som si sériu prečítal teraz (vlastne len prvé dva diely, ktoré vyšli v slovenčine) a pobavil som sa opäť. Drsný slovník ma ani teraz nezaskočil, ani neurazil (nadávam podstatne menej ako v puberte, ale netvárim sa, že nadávky neexistujú), neustále reči o sexe získali nostalgickú príchuť (Nickove problémy sú už dávno za mnou) a ostal len ten humor a absurdné situácie. Ak si ich dokážete vychutnať aj vy, tak po knihách pokojne siahnite aj v prípade, že už do kategórie -násť dlho nepatríte.

„Poháňaný adrenalínom, utekal som celou cestou do mesta a zastavil som sa až v cukrárni. Od strachu som mal stiahnutý žalúdok, a tak som toho veľa nezjedol. Na jeden šup som zhltol štyri cmarové buchtičky a troška dlhšie trvalo, kým som do seba natlačil koláčik s glazúrou z javorového sirupu. Ulicou sa prehnalo šerifovo auto so zapnutou sirénou. Hútal som, či ma za tento priestupok šupnú do kalifornského nápravného ústavu pre mladistvých, tam ma brutálne znásilní banda grázlov, nakazia ma aidsom. Zomriem, skôr než sa dožijem dvadsiatky, navyše bez toho, aby som sa sexuálne zblížil so ženou mladšou ako sedemdesiatdeväť rokov. Teraz som už nemal čo stratiť, a tak som sa dorazil šiškou s krémovou plnkou a čokoládovou polevou. Jebáky boli to posledné, čo ma teraz trápilo.“

A na záver už len spomeniem fenomén český preklad verzus slovenský preklad, s ktorým máme bohaté skúsenosti z televíznej obrazovky. Tam, kde v češtine neohrozený Bruce Willis nadáva ako každý, kto musí behať po ulici v zakrvavenom špinavom tielku, tam v slovenčine „sakruje“, teroristom nadáva do „blbcov“ a podliakov posiela maximálne do „riti“. Jednoducho slovenský preklad je tak útlocitný, až dokonale pochová akúkoľvek pôvodnú atmosféru. To sa však v tomto prípade nekoná! Výborný slovenský preklad, ktorý „má na svedomí“ pani prekladateľka Anna Pokorná je minimálne rovnako dobrý ako ten český, ak nie lepší! Pani prekladateľka sa hrubých výrazov rozhodne nebála a dokonale zachovala atmosféru originálu. Zo začiatku som sa bál, že po prelúskaní kníh v češtine a angličtine mi bude slovenský preklad vadiť, ale nič také sa nestalo. Dokonca som si ho občas užil viac ako originál, o českom preklade už ani nevraviac. Bravó! Viac takých prekladov!

„Aj keď na sex stále myslím, len s obrovskými ťažkosťami si dokážem predstaviť sám seba v akcii. A ešte niečo mi nejde do hlavy: Môže sa človek pozrieť do očí dievčaťu po tom, ako si omočil brko v jej kalamári? Chcem povedať, je po tom všetkom ešte možná normálna spoločenská konverzácia? Zdá sa, že je.“

Verdikt:

Ak hľadáte knihu, ktorá priklincuje vášho tínedžera k stoličke a ukáže mu čaro čítania, tak táto séria je na to ako stvorená. Nie, nedozvie sa z nej nič nové, nepoučí sa (snáď až na nebezpečenstvo požiarov), hlavný hrdina je priam dokonalý anti-vzor, ale určite sa výborne zabaví a ktovie… Možno časom siahne aj po niečom hodnotnejšom. Celá séria si drží vysokú úroveň a napriek tomu, že neponúka nič len zábavu, ju určite odporúčam.