Muži a knihy ich detstva

Upratovanie, mne obzvlášť nemilá činnosť. Neznášam ju, vraždila by som, len aby som nemusela riadiť. Ale čo už, keď sa zavelí, musím. Aj túto sobotu sa zavelilo, a tak som „zamusela.“ Ale urobili chybu, poslali ma upratovať knižnicu. Ha! Nemali. Človek ani netuší, aké usvedčujúce materiály vyštrachá a najlepšie na vlastných rodičov, lepšie povedané na otca.

Za skriptami z termiky a tepelného spracovania kovov som objavila skutočné poklady každej knižnice. Nie, nebol to Marxov Kapitál, našla som ešte niečo lepšie – Bufallo Billa! Neohrozený frajer Divokého západu, ten kto si trúfol aj na Jessieho Jamesa. Kniha, ktorá mala do stavu nepoškodená veľmi ďaleko. Bolo poznať, že stránky nejaký čitateľ veľmi náruživo prevracal. Stopy po čokoláde a džeme prezrádzali, že dotyčný sa nemohol od knihy odtrhnúť ani v čase obeda. Ktorého chalana by neťahali príbehy plné koní, koltov a naháňačiek po prérii? Po chvíli prehrabovania sa som naďabila aj na ďalšie skvosty – Karl May. Niekto povie klišé, niekto klasika. Ja osobne som za klasiku.  Koľko chalanov sa takto stalo „pokrvnými bratmi“? Veľa. Vinettou a Old Shatterhand, nerozlučná dvojica, idoly. Najprv pobláznili tisíce strapatých hláv v knižnej väzbe, až potom zavítali na Plitvické jazerá a odtiaľ na plátno. A tu, len tak pre protokol ,musím poznamenať, že nielen chlapci brali na túto dvojicu. Aj dievčatá zostali očarené. Niektoré  fešným vzhľadom hlavných predstaviteľov, iné tiež strhla romantika Divokého západu (na Vianoce som napísala Ježiškovi o winchesterku, a aj mi ju doniesol).

Americké snahy kolonizovať boli vždy mimoriadne pútavé. Prašnú prériu vystriedal prašan – na Aljaške. Áno, Jack London a Biely tesák, ďalšia súčasť chlapčenskej knižnice. Verný hafan, ak tak možno domestifikovaného vlka nazvať, a neskúsený mladík objavujúci pravidlá života na ostrove, kde sú zimy náramne tuhé a v lete je to tam samý komár. Tiež príbeh, ktorý si pre svoj romantický potenciál vyslúžil miesto nielen v knižnici, ale aj vo vianočnom programe nejednej televíznej stanice. A že mužom chýba cit pre romantiku…

A samozrejme – Jules Verne. Ospevovaný vizionár s takým množstvom napísaných románov, že zabrali poličku a pol. Dva roky prázdnin – titul u školopovinných vzbudzujúci závisť, ale len kým ste nezačali čítať. Kapitán Nemo, génius a jeho podmorské impérium, alebo ďalší príbeh spopod zemského povrchu Cesta do stredu zeme. Malí či veľkí, tepláčiky či sako, nezáleží na veku, Verne stále uchvacuje.

No a na záver ozajstný poklad menom Rychlé šípy. Našla som ho! Skutočnú relikviu. Rychlonožka, Červenák, Jindra, kreslení hrdinovia  podľa mňa smelo konkurujúci Batmanovi či Spidermanovi. Príbehy partie chalanov, ktorá sa nebije, kým nemusí, pomáha nosiť tašky starým dámam, sem tam nájde stratený poklad a na záver je tu vždy morálne poučenie. Jaroslav Foglar, meno toho šikovného pána, ktorý okrem zberateľskej vášne milovníkov komiksov, zabezpečil aj popularitu  hlavolamu s názvom Ježek v kleci. Kresby, ktoré majú čaro, vety a morálne dilemy a ich riešenia, ktoré síce budia úsmev, ale sú milé, lebo majú detské čaro. Pri zmienke počas rodinného obeda o tomto mojom náleze sa otcovi aj ujovi len rozhostil úsmev na tvári  a v rámci poobednej siesty zaľahli na gauči  s výtlačkom komiksu obidvaja. Mohol to otec tajiť ako chcel, vedela som, že aj on musel raz byť dieťaťom – tušenie sa potvrdilo!  Ja som sa s výtlačkom číslo tri samozrejme schovala v detskej izbe.

A čo vy, s akými knihami ste trávili svoje detstvo? 🙂