Tiene mafie sú po druhýkrát ešte temnejšie

Úspešný bestseller minulého roka V tieni mafie sa dočkal pokračovania! Román, o ktorom sám autor vyhlasoval, že bude rád, ak po jeho publikovaní prežije v zdraví aspoň tri mesiace, zaznamenal obrovský ohlas a úspech. Mafiáni o sebe očividne radi čítajú, takže ho nechali na pokoji a umožnili mu napísať pokračovanie. Aké je? Naša recenzia vám to prezradí. 🙂

Hneď na začiatok si dajme jedno upozornenie. Ak ste nečítali prvú časť – V tieni mafie , tak túto recenziu pokojne ignorujte. Po prvé vám prezradí mnoho z predchádzajúceho románu, po druhé to nemá veľmi zmysel. Radšej nahliadnite do recenzie predchádzajúceho dielu a bežte si ho prečítať. Stojí za to. My ostatní sa pozrime na to, ako dopadlo pokračovanie. 🙂

V závere románu V tieni mafie sme opustili hlavného hrdinu Michala Havrana na vrchole úspechu a moci. Ale ako to už býva, vrchol je veľmi úzky a veľa ľudí sa naň nezmestí. Zato naň všetci dobre vidia a túžia tam byť. Potom už záleží len na tom, koho ambície sú vyššie. Alebo – ako sme si už na Slovensku (takmer) zvykli – kto je väčšia sviňa. Niet preto žiadnym prekvapením, že Michalov boj o moc a prestíž sa ešte ani zďaleka neskončil. Skôr naopak – tá skutočná hra o vysoké stávky sa začína až teraz, keď na scénu nastupuje protivník rovnako odhodlaný, bez škrupúľ a poháňaný nielen túžbou po moci, ale aj po pomste. Ako to dopadne, keď na seba narazia takíto protivníci je asi jasné. Budú lietať iskry… A zuby… A krv… A úlomky kostí… A čokoľvek ďalšie vám napadne…

Kým v „jednotke“ bolo občas cítiť, že autor spočiatku ani sám netušil, či to má byť román Traja kamaráti a mafia, alebo čistokrvný mafiánsky príbeh, v „dvojke“ už podobná dilema nehrozí. Od začiatku je jasné, o čo ide. Prvé vybavovanie účtov na seba nenechá dlho čakať a hneď od začiatku vysoko nastavená latka brutality už nemá ani raz klesnúť. Skôr sa posúvať vyššie a vyššie, zanechávajúc pod sebou mnoho čitateľov, ktorí jednoducho usúdia, že toto je už na nich priveľa. Ak ste mali pri čítaní jednotky pocit, že už je na hranici akceptovateľnosti, tak na dvojku pokojne zabudnite. Podrobné opisy lámaných kostí, natrhnutých vnútorností a rozdrvených sánok pôsobia občas až paralyzujúco.

Čitateľ si možno bude klásť otázku, či takáto dávka násilia nie je zbytočná a samoúčelná, ale faktom ostáva, že len vďaka týmto opisom si naplno uvedomí, že takto to vyzerá v skutočnosti. Že úder boxerom zlomí sánku. Že kopance kanadou potrhajú vnútorné orgány. Že brutálna bitka nezanechá človeka s natrhnutou perou, leukoplastom na obočí a drsnou nadávkou na perách, ale ho skôr pripúta na vozík do konca života. Kým v predchádzajúcom románe som mal pocit, že na to, aby sa človek stal mafiánskym bossom stačí päť bezkrkých kamarátov, ktorých najväčším životným úspechom je, že si dokážu zapamätať, že bejzbalová pálka sa má držať za ten tenší koniec, tak dvojka to úspešne vyvracia a ukazuje nový obraz. Mafiánsky boss je v prvom rade sebecký asociál so sadistickými sklonmi a nulovou mierou empatie.

Jozef Karika dodržuje nepísané pravidlá pokračovaní aj v ďalších oblastiach. Takže okrem vyššej miery násilia sa dočkáte aj viac sexu (hlavná ženská hrdinka je prostitútka), zažijete viac akcie a celý román má vyššie tempo. Vďaka retrospektívnym pohľadom do minulosti sa objavia aj starí (a mŕtvi) známi a dozviete sa viac o niektorých udalostiach opísaných v prvom románe. Autor očividne ráta, že k tomuto románu sa dostanú iba tí, ktorí čítali jednotku, takže žiadne predstavovanie hlavných hrdinov sa nekoná a udalosti z jednotky sa spomínajú úplne samozrejme a bez ďalšieho vysvetľovania. Výsledkom je strhujúce tempo. Dej sa rúti dopredu ako študenti zo školy 30. júna, pozornosť sa bleskovo presúva z jednej hlavnej postavy na druhú, ale všetko sa aj tak točí okolo Michala Harvana. Opäť sa dostavuje pocit známy už z prvej časti – „ešte táto kapitola a už naozaj idem spať“. Román prakticky nemá hluché miesta, v ktorých by sa dalo vydýchnuť a tempo sa zvoľnilo.

Tým pádom neostáva ani priestor na nejaké hlbšie životné dilemy alebo výrazný posun v psychologickom vývine postáv. Cieľ je jasný, cesta stanovená a prostriedky neobmedzované niečím tak prežitým, ako je morálka sú používané v hojnej miere. Pozornosti autora tentoraz neušli ani mafiáni sediaci v našej drahej Národnej rade SR, takže sa románom mihne aj jeden známy slovenský politik, ktorý sa preslávil svojím spevom a pevnosťou, ktorú mu otestovalo prepadové komando polície. Pre mnohých bude určite záverečná kapitola, v ktorej sa objaví, zlatým klincom, splneným tajným snom alebo aspoň fiktívnym zadosťučinením. A všetkým nám bude ľúto, že podľa tlačovej správy vydavateľstva Ikar už ďalší román Jozefa Kariku nebude o mafii. Tretí diel, v ktorom by bolo možno trochu menej akcie a násilia, ale viac opisov machinácii a zákulisného boja o moc, by si táto séria určite zaslúžila napriek tomu, že dvojka je viac ako dôstojným pokračovaním.

Verdikt:

Román V tieni mafie II – Čas dravcov je ako prvý diel na steroidoch. Nájdete tam všetko to, prečo sa vám páčila kniha V tieni mafie, ale v oveľa vyššej miere – je tam viac sexu, násilia, aj bojov. Na druhú stranu je tempo príbehu tak vysoké, že neostal čas, ani priestor na nejakú hlbokú psychológiu postáv alebo závažné rozhodnutia, ktoré naveky menia život. Ak teda máte chuť na ďalšiu dávku mafiánskych praktík len tentoraz v drsnejšom prevedení, potom určite siahnite po pokračovaní V tieni mafie II – Čas dravcov a nebudete sklamaní. Čistokrvnejší mafiánsky román zo slovenského prostredia momentálne nenájdete.

Zaujímavé linky:

Buď si sviňa alebo nula – recenzia románu V tieni mafie

Jozef Karika: Vytáča ma, keď niekto ujde do zahraničia a potom vypisuje, aké je Slovensko strašné, zlé a úbohé – rozhovor s autorom

Literárna revue s Dadom Nagyom (15.4.2010) – Dado Nagy spovedá Jozefa Kariku vo svojom programe