Búrlivé výšiny sa v dobe svojho vydania dočkali búrlivej kritiky

Predstavte si, že napíšete knihu, ale literárna kritika ju „znesie pod čiernu zem“. Je to dôvod na zúfanie? Rozhodne nie! Ako to už býva, až čas skutočne preverí hodnotu literárneho diela. Taká Emily Brontëová by nám o tom vedela rozprávať. Jej najslávnejší román Búrlivé výšiny sa v dobre svojho vydania v roku 1847 dočkal zdrvujúcej kritiky a odmietania zo strany literárnych kritikov. Ale kým ich mená si už nikto nepamätá, Emily Brontëová vstúpila do dejín literatúry. A to ju pritom recezenti skutočne nešetrili. Veď posúďte sami…

Spectator, 18. december 1847

Úspech nie je adekvátny k schopnostiam autorky; hlavne preto, lebo dej je príliš kostrbatý a neakceptovateľný na to, aby mohol byť atraktívny. V najlepšom prípade sa dajú opisované udalosti považovať za nepravdepodobné a morálne pochybné, pričom zlo nevedie k výsledkom, ktoré by dostatočne ospravedlňovali bolesť spôsobenú jeho zobrazením.

Examiner, 8. januára 1848

Toto je zvláštna kniha. Naznačuje značnú silu, ale ako celok je divoká, zmätená, nesúvislá a nepravdepodobná; a postavy, ktoré sa podieľajú na dramatických udalostiach, ktoré sú už dostatočne tragické aj sami o sebe, sa správajú ako divosi horší než tí, ktorí žili ešte pred časmi Homéra.

Douglas Jerrold’s Weekly Newspaper, 15. január 1848

Je ťažké povedať, čo by mohlo byť  morálnym posolstvom, ktoré sa autor snaží podať svojím čitateľom;  a my odmietame nejaké navrhnúť pretože, úprimne povedané, neobjavili sme nič viac, ako náznaky skrytej morálky alebo sekundárnych významov.

V Búrlivých výšinách je čitateľ šokovaný, znechutený a je mu takmer na vracanie z detailných opisov krutosti, neľudskosti a takmer diabolskej nenávisti a pomsty, ktoré sú vzápätí pasážami opisujúcimi mocné svedectvo vrcholnej sily lásky, ktorá víťazí aj nad démonmi v ľudskej podobe. Ženské postavy v knihe sú zmesou zvláštneho diabolsko-anjelského charakteru, mučiace a príšerné a muži sú mimo knihy neopísateľní.

Atlas, 22, január 1848

Z celej škály beletrie nepoznáme žiadnu inú knihu, ktorá by prezentovala tak šokujúce obrazy tých najhorších foriem humanity.

V celej dráme nie je jediná osoba, ktorá by nebola absolútne odporná a opovrhnutiahodná… Dokonca aj ženské postavy vzbudzujú nenávisť a množstvo opovrhnutia. Tak ako sú nádherné a rozkošné v detstve, tak sa všetky, ak by sme použili vulgárny výraz, „zopsujú.“

Paterson’s Magazine (USA), február 1848

Po dočítaní Búrlivých výšin sa cítime ako keby sme sa práve vrátili z morového domu. Prečítajte si Janu Eyerovú, ale Búrlivé výšiny spáľte.

Graham’s Lady Magazine (USA), júl 1848

Ako mohol niekto dopísať takúto knihu bez spáchania samovraždy už po prvých pár kapitolách je záhadou. Je to zmes vulgárnej zvrátenosti a nezmyselnej hrôzy.

Zaujímavé linky:

Britský spisovateľ John Le Carré odmietol svoju nomináciu na prestížnu literárnu cenu

Dvesto prázdnych strán tvorí americký bestseller o tom, na čo muži myslia okrem sexu

Fantasy sága Odkaz dračích jazdcov sa dočká záverečnej časti. Konečne.

Twitter oslavuje piate narodeniny a píše dejiny. Je najvyšší čas pridať sa!

Česká kniha o pozitívnom vplyve vína na zdravie je druhou najlepšou na svete