Neil Strauss: Hra – všetko o balení a vzťahoch

Táto kniha ma dostala. A to napriek tomu, že nie je môj typ. Je na mňa trochu moc veľká, hrubá a má prehnane veľké strany. Okrem toho má zvláštnu plastovú obálku, dotyk s ňou mi nerobil dobre. Nedávno zosnulý doktor Plzák by nás poučil, že tam, kde chýba dotyková sympatia, to so vzťahom nevyzerá dobre.
Lenže, platí aj slávna veta Davida DeAngela: Príťažlivosť nie je vec voľby!

Kto je David DeAngelo?

Ak to neviete, nachádzate sa v rovnakej situácii ako autor Neil Strauss. Pred tým, než začala jeho neuveriteľná cesta komunitou majstrov zvádzania, to bol plachý introvert. Novinár s neuspokojivým citovým a sexuálnym životom, ktorý, tak ako väčšina chlapov, sníval o tom, aké by to bolo stať sa miláčikom žien, oplývať šarmom, vtipom a neodolateľnou príťažlivosťou. Strauss bol na tom dokonca ešte horšie. Viac než sex na jednu noc ho totiž vzrušovalo čítanie Jamesa Joycea.

To všetko sa malo zmeniť, keď od svojho šéfa dostal za úlohu zmapovať komunitu majstrov zvádzania, ktorá sa začala rozpínať v internetovom svete. Mal medzi týchto podivínov preniknúť a napísať o nich článok. Strauss sa do úlohy vrhol s nadšením. Bol zvyknutý na kontakty s exotmi a celebritami rôzneho druhu (viď. jeho ďalšie knihy ako: Dlhá tŕnistá cesta z pekla – o Marilyn Mansonovi alebo Ako si nahrabať ako pornohviedza – o Jenne Jameson). Pôvodný novinársky záujem však u neho rýchlo prerástol do čohosi celkom iného. Začal spoznávať hru. A hra ho nenávratne pohltila…

Taký je náčrt románu Hra od Neila Straussa. S humorom, ale aj s prekvapivou hĺbkou a zarážajúcou úprimnosťou v ňom popísal odyseu svetom majstrov zvádzania. Hneď v úvode sa totiž stretol s jedným z najväčších z nich – s Mysterym. Práve tu spočíva jedna z fascinujúcich stránok knihy. Ako postavy v nej totiž vystupujú reálne osoby. Ak sa zaujímate o sociálnu dynamiku, psychológiu vzťahov, či dokonca o techniky zvádzania, narazíte na starých známych. Najväčšie hviezdy tejto zvláštnej komunity sa na stránkach knihy striedajú jedna za druhou. Mystery, David DeAngelo, Ross Jeffries, Tyler Durden…

Kto sú títo ľudia?

Aj povrchné googlenie vám to prezradí – sú to chlapíci, ktorí svoj život zasvätili zvádzaniu. Sú nim posadnutí. Trávia stovky hodín „v teréne“, resp. „v poli“ (field), ako vo svojom slangu nazývajú kluby, ulice, supermarkety, knižnice, čajovne… jednoducho miesta, kde stretávajú krásne ženy. Vstupujú s nimi do takzvaných „setov“, teda rozohraní – oslovujú ich, testujú rôzne techniky balenia, o ktorých potom diskutujú vo svojich internetových skupinách. Zbierajú „body“, a to buď vo forme získaných telefónnych čísel (začiatočníci), alebo vo forme posteľových úlovkov (pokročilí).

Uletené? Úplne!

Presne to si spočiatku myslel aj Strauss. Akonáhle sa ho však ujal samotný Mystery (považovaný v tom čase za kráľa všetkých majstrov zvádzania), a poradil mu zopár drobností (prestať nosiť okuliare, zmeniť štýl obliekania, prestať sa predstavovať ako spisovateľ – pretože „s tými nikto nechce spať“, atď) Straussov život sa začal dramaticky meniť.  Začal sa inak správať, inak komunikovať so ženami a… ono to fungovalo! Jeho posteľou postupne prešli desiatky krásnych a slávnych žien, stal sa ďalšou legendou zvádzačskej komunity.

Mystery je totiž génius – dokáže nahliadať priamo do dynamiky vzťahov a vynášať na svetlo bizarné schémy, modely správania i techniky, ktoré v praxi prekvapivo dobre fungujú, o čom sa môže presvedčiť každý záujemca. Strauss všetky tieto informácie zmapoval (v knihe sú popísané obzvlášť zábavným spôsobom – jeho príhody s prvými pokusmi o balenie sú jednoducho nezabudnuteľné), a postúpil k ďalšiemu majstrovi.

Týmto spôsobom prešiel všetky „školy“ zvádzania a osvojil si ich techniky. Prvá polovica knihy je teda okrem nadmieru zábavného čítania aj informatívnym zhrnutím najdôležitejších techník jednotlivých škôl. Ak vás takéto postupy zaujímajú, nájdete tu obrovské množstvo návodov i prakticky využiteľných techník. Ak vás podobné záležitosti nezaujímajú, alebo sú vám smiešne, skvelý je aj samostatný príbeh.

Skladá sa z množstva epizód, kedy Strauss a ostatní žiaci (zväčša viac či menej vyšinutí chlapíci katastrofálne neúspešní so ženami), vyrážajú pod vedením Mysteryho do klubov rozohrávať sety. Ich úspechy i neúspechy sú popísané s dokonalým citom pre situačný humor a dynamiku deja. Naozaj sa ani na chvíľu nenudíte. Ak chcete vidieť príklad Mysteryho zvádzacích techník, pozrite si moje video 🙂

Ženu za sebou vždy nechávaj lepšiu, než bola, keď ti prišla do cesty

Keďže je Neil Strauss novinár špecializujúci sa na prácu s celebritami, v knihe majú väčšie, či menšie epizódy aj hviezdy ako Tom Cruise, Courtney Love, Paris Hilton (jednému zo žiakov sa ju bizarným spôsobom podarí zbaliť), Britney Spears (tú zas takmer dostal samotný Strauss), či Dennis Rodman.

Kniha ponúka fascinujúce sondy a postrehy o psychickom rozpoložení týchto ľudí. Kdesi tu však Hra dostáva dramaticky hlbší rozmer. Stále je to síce veľmi vtipná kniha, no cez humor vyjadruje čosi oveľa hlbšie. A vážnejšie, miestami dokonca tragické. Sargeovanie (teda balenie, ako túto činnosť vo svojom slangu volajú zvádzači), sa im totiž začne čoraz viac dariť. Samotný Strauss sa prepadne do nekonečného kolotoča krátkych vzťahov a jednorazových sexuálnych čísel s tými najatraktívnejšími ženami (čistými desiatkami – ako ich medzi sebou volajú).

Neil Strauss - Hra

Zažíva tie najvzrušujúcejšie dobrodružstvá, no ich sladkosť začína postupne horknúť. Jednak sa celkom naruší jeho vzťah k ženám – zistenie, že smutne často stačí používať tie správne psychologické techniky na to, aby ich získal (bez ohľadu na to, ako dobre vyzerajú, čo hovoria a ako sa tvária), mu vezme mnohé ilúzie. Zároveň sa začne prepadávať do citovej mizérie a zhnusenia zo životného štýlu, v rámci ktorého zažíva nekonečne vzrušujúce veci, lenže vždy s niekým, na kom mu vlastne vôbec nezáleží.

Pozor, Strauss v knihe nemoralizuje! Iba so zarážajúcou úprimnosťou opisuje svoje zážitky i duševné stavy, aké vyvolávali. Naviac, podobnými štádiami prechádza celá komunita zvádzačov. Posledná tretina knihy je už celkom surreálna a absurdne tragikomická. Spočiatku sympatickí zamindrákovaní introverti, ktorých motivovala snaha zdokonaliť sa, aby ženu vôbec dokázali osloviť, sa postupne menia. Stávajú sa z nich vypočítavé bezcitné stroje na nekonečné zvádzanie nových a nových obetí.

Ich pôvodná vnútorná nerovnováha sa im vďaka používaniu mocných psychologických techník (ktoré pre nich objavil Mystery), vymkne z rúk a vykypí. Šialenstvo začne priťahovať ďalšie šialenstvo. Kniha končí opisom absolútneho rozvratu – zvádzači sa potácajú horami odpadkov, ktoré zrkadlia ich vnútorný stav a rozvrátenie.

Sargeovanie môže byť nebezpečné pre vašu dušu

Na každej stránke vybuchujú neuveriteľné vzťahové situácie. Keď si už myslíte, že nastal vrchol, prekvapí vás ďalšia katastrofa. A keď hovorím bizarnosť, myslím tým ozajstnú bizarnosť! (Áno, ja som ten chlapík, čo napísal V tieni mafie a prišlo mu to normálne. 🙂 ) Podobné scény som nevidel v žiadnej inej knihe, neraz som nevedel, či sa mám smiať alebo plakať.

Strauss odhalí aj najhlbšie zákutia duší samotných guruov zvádzania a ich vnútornú motiváciu. Bez prikrášľovania opisuje napríklad Mysteryho pád do schizofrénnych stavov, jeho psychiatrickú liečbu, absolútnu neschopnosť normálneho spolužitia so ženami a ďalšie odvrátené stránky jeho zvláštnej geniality. Milosrdnejší nie je ani k ďalším veľkým postavám tejto komunity, dokonca ani k sebe samému (Strauss sa totiž pod prezývkou Style stal majstrom zvádzania, ktorý z trónu zosadil aj samotného Mysteryho).

Finále tvorí stretnutie Straussa so ženou s veľkým Ž, do ktorej sa zamiluje a pri ktorej sa ukáže celé jeho zvádzačské umenie bezcenné. Rozuzlenie ani konkrétnosti neprezradím, nechcem vám pokaziť zážitok z čítania.

Zhrnutie:

Pre mňa bola Hra jednoznačne najlepším románom, aký som za posledné tri roky čítal. A to z troch dôvodov:
Za prvé, ide o román s geniálnym vyrozprávaním príbehu.
Za druhé, obsahuje obrovské množstvo zaujímavých informácií o psychológii vzťahov, ich dynamike a fungovaní.
Za tretie, prinúti vás zamyslieť sa nad vzťahmi ako takými, nad tým, čo vlastne považujete za dôležité a kam smerujete.

Všetko to ponúka veľmi nenásilnou formou, bez demagógie, či otravného moralizovania. Vlastne, jedno morálne ponaučenie z knihy predsalen vyplýva – poznajte pravidlá, ale nehrajte hru. 🙂 Nestarajte sa ani tak o techniky, ako skôr o to, byť lepším, vyrovnanejším a zrelším chlapom. Cenné vzťahy potom prichádzajú samé od seba, pomocou techník ich môžete nanajvýš trochu popostrčiť.

Či je to naozaj tak, by si mal zistiť (a zažiť), každý sám.

Pokiaľ vás táto téma zaujala, odporúčam aj knihy od Mysteryho – The Mystery Method: How to Get Beautiful Woman into Bed, The Pickup Artist: The New and Improved Art of Seduction, všetko od Davida DeAngela, The Art of Seduction od Roberta Greena (v Hre sa niekoľkokrát spomína), či knihu Rules of the Game od samotného Neila Straussa. V našich zemepisných šírkach nie je na zahodenie Jak sbalit ženu 2.0 od Tomáša Baránka.

Ak vás však zaujímajú vzťahy ako také, a nielen prvoplánové zvádzacie techniky, určite vás nesklamú knihy od už spomínaného Miroslava Plzáka.

Zaujímavé linky:

Ako dosiahnuť svoje ciele a víťaziť v konfliktoch – veľmi pôsobivé rozprávanie o moci, manipulácii a novodobom Machiavellim

Tiene mafie sú po druhýkrát ešte temnejšie

Buď si sviňa alebo nula – recenzia románu V tieni mafie

Jozef Karika: Vytáča ma, keď niekto ujde do zahraničia a potom vypisuje, aké je Slovensko strašné, zlé a úbohé – rozhovor s autorom