Homo asapiens je smutno-vtipným zrkadlom, pred ktoré by sa mal postaviť každý

Ľudstvo už prežilo dobu kamennú, železnú, aj bronzovú. Zažili sme vek pary, aj elektriky. Tá dnešná doba sa zapíše do dejín pod skratkou ASAP. Aspoň si to myslí Rado Ondřejíček, ktorý napísal román o ľuďoch, ktorí podriadili svoj život práci, termínom a snahe stihnúť čo najviac, za čo najkratší čas. Román Homo Asapiens je o ľuďoch, ktorí žijú tak rýchlo, že vlastne nestíhajú žiť vôbec. Je to román o nás všetkých…

ASAP, ROFL, BRB, atď.! Každý deň sa na nás valia stovky skratiek, ktoré dokonale vystihujú štýl našich životov. Veď koľkí z nás nemajú život rozdelený na dni a týždne, ale na termíny a „deadliny“? Kedysi sa ľudia tešili na štvrtú hodinu poobede, kedy končili v práci. A pomedzi to sa ešte stíhali tešiť na piatok poobede, kedy im začali ničím nerušené dva dni oddychu a pokoja. Ale dnes? Každý, kto niekedy robil v nadnárodnej spoločnosti, alebo niektorej z množstva agentúr to pozná.

Neustály zhon, stres, naháňanie zákaziek, plánov, odhadov a termínov. Všetko musí byť hotové tak rýchlo, ako sa len dá (t.j. ASAP – As Soon As Possibble) a splnenie termínu znamená len jedno – okamžite sa môžeme vrhnúť na ďalší. Život sa tak mení na nekonečnú špirálu, ktorá sa krúti stále rýchlejšie a rýchlejšie, až…

A presne o tom je aj prvotina Rada Ondřejíčka s priam geniálnym názvom Homo Asapiens. Hlavným hrdinom je Jakub, ktorý sa rozhodne, že práca pre reklamnú agentúru je už nad jeho sily. Namiesto toho prestúpi na opačnú stranu barikády a zamestná sa na marketingovom oddelení istého mobilného operátora, mysliac si, že to bude lepšie… Ako to však už býva, aj keď prefarbíte slona na zeleno, stále je to len slon…

Špirála sa opäť roztáča, Jakubova nová známosť z reklamnej agentúry tomu tiež nepomáha a jeho život naberá ešte vyššie obrátky, ako doteraz. Napriek tomu, že sa jedná o autorovu prvotinu, Ondřejíček nie je žiadny pisateľský zelenáč. Už niekoľko rokov svojimi textami striedavo poburuje a uchvacuje nemalú časť slovenského  internetu a popritom stíha aj kariéru reklamného textára, takže prostredie, o ktorom píše vo svojom románe, dôverne pozná a z knihy je to cítiť.

Príbeh o človeku, akých sú medzi nami stovky, je popretkávaný priam matkinovskými (v tom najlepšom slova zmysle) úvahami o zmysle takéhoto života, o vzťahoch a relativite ľudského šťastia. Jakubov príbeh začína veľmi zľahka s perfektným nadhľadom a mierne cynickým humorom. Ako sa zvyšuje jeho stres a napätie, tak sa aj z príbehu vytráca humor. Pridávajú sa problémy so vzťahom, zdravotné problémy rodičov a nakoniec aj jeho vlastné. Jakubovi je jasné, že je najvyšší čas zmeniť štýl života, je však otázne, či je toho vôbec schopný. Je predsa typickým predstaviteľom nového živočíšneho druhu – Homo asapiens…

S románmi o dnešnej dobe, vzťahoch a živote, akoby sa v poslednom čase vrece roztrhlo. Aj medzi nimi však Homo asapiens vyčnieva – či už svojou naliehavosťou, štýlom písania, alebo ľahkosťou s akou sa číta.  Jakubov príbeh je pôsobivý práve vďaka svojej priamočiarosti a príchuti niečoho dôverne známeho, čo zažil už takmer každý z nás.

Verdikt:

Rado Ondřejíček vo svojej prvotine potvrdil to, čo pravidelní čitatelia jeho článkov už dávno vedia – vie písať a má čo povedať. Román Homo asapiens sa skvele číta, výborne vystihuje hlavný problém moderného spôsobu života a hlavne ľudia, ktorí pracujú vo veľkých korporáciách a agentúrach ho budú čítať s neustálym súhlasným kývaním hlavou, ale povedať má čo každému, aj keď s jeho „morálnym posolstvom“ by sa dalo dlho polemizovať. 🙂

PS: A na záver otázka priamo na autora: „Prosííííím, kde je tá Danova kaviareň?!?!?!“ 🙂

Zaujímavé linky:

Rado Ondřejíček: Nie som cynická obluda

Ak by ste si mali prečítať jeden jediný historický román tak Piliere zeme

Partitúra pre srdce preteká tónmi nádeje, odhodlania a optimizmu

O izbe, ktorá je väzením, domovom a celým svetom

Zošalieť je také jednoduché