Zbrojný priemysel je pomerne ošemetná téma. Teda ako pri všetkých politických otázkach – vec, ktorú treba vedieť patrične podať. Najmä šesťdesiate roky v Amerike boli obdobím, kedy mimoriadne záležalo na podaní. Studená vojna bola v plnom prúde. A proti komunistickému nepriateľovi sa muselo bojovať v plnom nasadení. Prostriedky sa nevyberali. Ak k porážke komunizmu mohol prispieť komiks, prečo nie? Lepšieho bojovníka proti takému úhlavnému nepriateľovi ako Iron Mana nájdete len ťažko. Boj ideálov predsa vyžaduje železnú vôľu…
Či ide o umenie, alebo o biznis, jedno aj druhé sa snaží reagovať na politickú situáciu. Umenie z presvedčenia a biznis – to hádam rozoberať nemusíme. Komiksové vydavateľstvá sa v 60. rokoch pohybovali kdesi na hranici medzi umením a biznisom. Stranu umenia v tej dobe zastupovali predovšetkým kresliči. Textári reagovali na politickú situáciu tak, diplomaticky povedané, aby predaj prudko neklesal. Studená vojna bola pretekmi v zbrojení, ale predovšetkým pretekom propagandy. Na jednej aj druhej strane. A Stan Lee bol umeleckým riaditeľom, ktorý presne vedel čo americký čitateľ potrebuje. Chcelo to amerického hrdinu! Hrdinu, ktorý bude aktuálny. Bude z „problémovej“ oblasti. Bude morálne bezúhonný,ale nie zas príliš. A tak vznikol koncept Iron Mana.
Bezstarostný milionár Tony Stark je vďaka svojej genialite za vodou. Jeho spoločnosť Stark Industries predáva superinteligentné zbrane do celého sveta. Stark vedia absolútne bezstarostný život playboya, kým sa nestane obeťou únosu. Únoscovia dajú Starkovi k dispozícií dielňu a požadujú, aby im zostrojil všemocnú zbraň. Počas únosu je však Stark ťažko zranený kovovým šrapnelom v hrudi a okrem toho, že musí vymyslieť plán úteku, sa musí dať fyzicky do poriadku.
Ako praktický muž skĺbi jedno s druhým a zostrojí si železný oblek, ktorý mu umožní uniknúť zo zajatia. Poznáte ten pocit, keď sám v skúšobnej kabínke padne nejaký kusok oblečenia, ktorý ste si ani nechceli kúpiť, ale keď ho na sebe už máte, proste musíte? Niečo podobné sa stane aj pánu Starkovi, ibaže voľba „slušivého“ kostýmu je podmienená tak trošku otázkou života a smrti. Časť kovového plátu brnenia si zo svojej hrude nikdy nemôže zložiť, pokiaľ nechce, aby ho uviaznutý kovový šrapnel v jeho srdci zabil.
Plusovým bodom tohto komiksu je, že z patálií nevytiahne hlavného hrdinu nič iné, iba jeho vlastná inteligencia. Teda, aby sme netrochárili, genialita. To je jediná superschopnosť, ktorou Tony oplýva. Keď sa však navlečie do svojho kovového obleku, zázračných schopností mu pribudne viac. No všetko to sú výdobytky vedy a techniky. A hodno povedať, že s prižmúrením oka – možno oboch, nie úplne nerealistické. Hlavný hrdina nie je žiaden svätec. Rád si užíval svoj majetok, živil sa predajom zbraní – aj keď samozrejme, tým správnym stranám. Bezstarostný zbohatlík sa však vplyvom okolností mení na správneho chlapíka, ktorý ma síce svoje muchy, ale srdce (spolu s kovovým šrapnelom) na pravom mieste. A na svete je Iron Man.
Tvorcovia Stan Lee – editor, Lerry Lieber – textár, Jack Kirby – grafik, Don Heck – kreslič, svoju pozornosť sústredili v začiatkoch Iron Mana na otázky vplyvu americkej technológie a vedeckého pokroku v boji proti komunizmu. Ako však plynul čas a Studená vojna sa vplyvom globálneho otepľovania pomaly rozpustila do stratena tvorcovia sa pozreli bližšie k domácim hraniciam. Hrozbu komunizmu nahradili problémom organizovaného zločinu a terorizmu. Nuž, výhodou dnešného sveta je, že sa vždy nájde niečo, proti čomu treba bojovať.
Iron Man patril k tým marveláckym hrdinom, ktorý sa udržali vo svete komiksu pomerne dlho. Vlastne takmer do dnešných dní. Príbeh geniálneho konštruktéra, milovníka žien a nakoneic odhodlaného bojovníka zlákal aj filmárov a vďaka charizmatickému stvárneniu Tonyho Starka Robertom Downey Jr. Kino vďačne navštívilo aj početné ženské publikom po boku svojich „poakčňákubažiacich“ polovičiek.
Príbeh, ktorý začal ako pokus o náhľad na súboj ideológií komunizmus vs. americká demokracia sa našťastie od svojho značne skresleného pohľadu presunul po čase k všeobecnejším témam a menej zaangažovaným. Ostatne nato, aby sovietsko – americké vzťahy boli vykreslené férovo by ich asi museli kresliť Eskimáci… Suma sumárum: Iron Man je príjemný komiks, ktorého prvé čísla v dnešnej dobe čitateľa primäjú k nejednému zhovievavému pousmiatiu. A tie novšie oprostené od ideologickéhu pátosu sa čítajú s ľahkosťou a príjemným napätím. Navyše brnenie má podstatne štýlovejší dizajn, takže aj estéti si prijdu na svoje. 🙂
Zaujímavé linky:
Svet stvorený fixkami: John Romita – ten starší
Svet stvorený fixkami: Daredevil – keď je handicap výhodou
Svet stvorený fixkami: Fantastická štvorka – podnik s rodinnou dušou
Svet stvorený fixkami: Stan Lee – šedá eminencia sveta komiksov