Náhla a nečakaná smrť každého človeka je tragédiou. Ale v prípade, že zomrie významný umelec v rozpuku svojich síl, vnímame ju ešte intenzívnejšie a bolestivejšie. Inak tomu nebolo ani v prípade tragickej autonehody, pri ktorej prišiel o život slávny francúzsky autor Albert Camus. Viac ako pol storočia po jeho smrti však vychádza najavo, že jeho smrť možno vôbec nebola náhodná. Podľa zistení talianskeho denníka Corriere della Sera je pravdepodobné, že v nej mala prsty sovietska tajná služba KGB.
Tragická a nečakaná nehoda
Keď v roku 1960 zomrel Albert Camus, jeden z najslávnejších francúzskych spisovateľov svojej doby a čerstvý držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, bola to tragédia, ktorá šokovala celé Francúzsko. Vo vrecku jeho saka sa našiel nepoužitý spiatočný lístok na vlak z Paríža až do Provence, kde žil. Pôvodne plánoval cestovať domov spolu so svojou ženou a dvomi dcérami, jeho kamarát a vydavateľ Michel Gallimard ho však presvedčil, aby šiel s ním autom.
Potom, čo Gallimardove auto vyletelo na zľadovatenej vozovke v plnej rýchlosti a narazilo do stromu, Albert Camus zomrel prakticky okamžite. Gallimard ho nasledoval o niekoľko dní neskôr. Okrem lístka na vlak našli pri slávnom spisovateľovi aj 140 strán rukopisu, ktorý tvoril základ jeho budúceho románu Prvý muž, založenom na jeho detstve v Alžírsku. Sám Camus tvrdil, že to bude jeho najlepšie dielo. Ani vtedy, ani ďalšie pol storočie však nikomu nenapadlo, že by to mohlo byť aj niečo iné, než len tragická nehoda.
Talianske noviny Corriere della Sera prišli teraz s teóriou, že za smrťou slávneho umelca by mohli byť ruskí špióni. Teória je založená na poznámkach Giovanniho Catelliho, talianskeho vedca, ktorý ako prvý upozornil na chýbajúcu pasáž v talianskom preklade autobiografickej knihy Celý život českého básnika, spisovateľa a prekladateľa Jana Zábranu.
V chýbajúcom úryvku jeho denníkov Zábrana píše: „Počul som niečo veľmi zvláštne z úst človeka, ktorý vie veľa vecí a má veľa dobre informovaných zdrojov. Podľa neho, nehoda, ktorá stála život Alberta Camusa v roku 1960 bola zorganizovaná sovietskymi špiónmi. Poškodili pneumatiku auta použitím sofistikovaného zariadenia, ktoré ju v plnej rýchlosti prerazilo.“
A ďalej pokračuje: „Príkaz bol osobne vydaný (Dmitrijom Trofimovičom) Šepilovom (sovietsky minister zahraničných vecí) ako reakcia na článok publikovaný v časopise Franctireur v marci 1957, v ktorom ho Camus napadol, dávajúc mu menovite za vinu udalosti v Maďarsku.“ Slávny spisovateľ si nepomohol ani o rok neskôr, kedy opäť nahneval sovietske autority svojou verejnou podporou ruského autora Borisa Pasternaka, tiež laureáta Nobelovej ceny, ktorého práce zakázal samotný Stalin. Taliansky časopis je presvedčený, že to sú dostatočné dôvody pre Moskvu, aby vydala príkaz na jeho zavraždenie.
Dôveryhodnosť teórie je otázna
Ak by to bola pravda, otvorilo by to mnohé rany. Albert Camus je aj viac ako pol storočie po svojej smrti považovaný za francúzsky národný poklad a jeho diela ako Cudzinec, Mor alebo Pád patria k tomu najlepšiemu, čo vo francúzskej literatúre vzniklo.
Olivier Todd, bývalý korešpondent BBC v Paríži a zároveň autor biografie Albert Camus: Ine Vie (Život) potvrdil pre britské noviny Observer, že počas svojho výskumu v sovietskych archívoch nenatrafil na žiadny odkaz, ktorý by naznačoval moskovský atentát na Camusa: „Moja prvá reakcia bola, že na aktivitách KGB a jej nasledovníkov by ma neprekvapilo už vôbec nič, ale toto tvrdenie ma totálne ohromilo. Musíte sa opýtať samých seba, kto by mal prospech z toho, aby to vyšlo najavo práve teraz a prečo.“ A ďalej dodáva: „Je zaujímavé, zábavné a dokumenty KGB sú plné dôkazov toho, že Sovieti využívali Čechov, ktorí za nich vykonávali špinavú prácu. Ale aj keď rozhodne nechcem tvrdiť, že to KGB nerobila, neverím, že je táto historka pravdivá.“
Nuž… Ako to v podobných prípadoch býva, pravdu sa asi my, bežní smrteľníci, nikdy nedozvieme. Aj keď, zdá sa vám, že by Camusova kritika bola dostatočným dôvodom na jeho zavraždenie?