Texaskí vedci sa rozhodli, že povýšia slovné spojenie „chytanie za slovíčka“ na úplne novú úroveň. Sústredili sa na spomienky slávnej autorky Mary W. Shelleyovej, ktorá je vďaka svojmu temnému románu Frankenstein považovaná za jednu zo zakladateliek hororu a rozhodli sa overiť si, či si slečna náhodou nevymýšľala, alebo zle nepamätala. Všetko, čo k tomu potrebovali, bolo mesačné svetlo… No dobre! A doktoráty z astronómie… 🙂
Nikdy ma neprestane fascinovať, čomu všetkému sa vedci venujú a do čoho vedia investovať obrovské množstvo času a úsilia. Tentoraz si „posvietili“ na presný čas, kedy Mary W. Shelleyová dostala nápad na svoj legendárny román. Ako zistili vedci, stalo sa tak medzi druhou a treťou hodinou ráno 16. júna 1816, počas búrlivého leta na ženevskom jazere.
Párty, ktorú si zapamätal celý svet
Pozadie jeho vzniku opisuje v predslove k tretiemu vydaniu Frankensteina. Na párty sa vtedy stretla skutočne hviezdna spoločnosť. Bol tam slávny Lord Byron, nemenej známy Percy Shelley, samotná Mary W. Shelleyová, na ktorú nehynúca sláva ešte len čakala a spisovateľ a lekár v jednom John William Polidori, ktorý sa neskôr preslávil ako zakladateľ žánru gotického hororu. Intelektuálna spoločnosť si vymyslela intelektuálnu súťaž – každý z prítomných mal vymyslieť začiatok strašidelného príbehu. Ako spomína samotná autorka, nápad sa rodil len veľmi ťažko, až raz prišiel počas jednej bezsennej noci, keď ležala v temnej izbe a sledovala, ako sa „mesačné svetlo snaží dostať skrz závesy“.
Ako ďalej pokračuje: „Za zatvorenými očami som videla presnú víziu – videla som bledého študenta zvrátených štúdií, ktorý kľačí nad vecou, ktorú zostrojil. Videla som odpornú predstavu muža natiahnutého na zemi, a potom, vďaka nejakému stroju, začal ožívať.“ Súťaž skončila vlastne neslávne. Ostatní účastníci stratili veľmi rýchlo záujem, len Mary W. Shelleyová ďalej pracovala so svojím nápadom a z pôvodne krátkej novely napísala obsiahly román. A práve tu vstupuje do deja historická dilema, keďže Polidori si písal denník, ktorý naznačuje, že slávna autorka možno v tom čase napísala ešte jednu poviedku. Ako to teda bolo? Vyhlásil Lord Byron túto súťaž skutočne 16. júna? A začala autorka písať hneď na druhý deň? Alebo strávila niekoľko dní rozmýšľaním nad dejom a písať začala až po 22. júni? Nemala tým pádom čas na napísanie ešte jedného diela?
Historickú dilemu vyriešil mesiac
„Naše výpočty ukazujú, že tak sa to stať nemohlo, pretože v inom čase by jednoducho nesvietil mesiac,“ hovorí Donald Olson z texaskej štátnej univerzity. Tak ako vedia astronómovia predpovedať východ slnka, mesačné cykly alebo príliv na desiatky rokov dopredu, rovnako vedia určiť, čo sa dialo v minulosti. Profesor Olson už použil svoje metódy pri upresňovaní dátumu vzniku slávnych obrazov Edvarda Muncha a Vincenta van Gogha a rovnako sa mu podarilo upraviť aj časovú os bitky pri Maratóne v roku 490 pr.n.l. a Cézarovej invázie do Británie v roku 55 pr.n.l.
V auguste 2010 sa profesor spolu s dvomi študentmi vydal k ženevskému jazeru, kde skúmali, v akom čase presne dopadne mesačné svetlo na okná izby, v ktorej kedysi bývala Mary W. Shelleyová. Ako zistili priamo na mieste, 22. júna už bol z mesiaca len bledučký kosák, ktorý by rozhodne nedokázal osvetliť autorkinu izbu. Po dôkladnom štúdiu terénu a záznamov počasia z roku 1816 tak vedci dospeli k jedinému možnému záveru – Mary skutočne dostala nápad na hororový príbeh okolo druhej hodiny ráno 16. júna 1816! Tiež ste si vydýchli, že takáto životne dôležitá informácia bola konečne potvrdená?! 🙂