Budúca slovenská yntelikencia

Hovorí sa, že deti sú našou budúcnosťou. Stále viac ľudí sa však pozerá okolo seba a začína sa tej budúcnosti tak trochu báť. Úroveň vzdelania klesá, zo všeobecného rozhľadu sa stáva skôr silne obmedzený výhľad, o pravopise ani nehovoriac. Rozdiel v predložkách „s“ a „z“ sa pomaly prepadáva do tajomných hlbín mystických vedomostí, ktoré budú o pár rokov už definitívne zahalené rúškom tajomstva (to keď sa z dnešných študentov stanú učitelia) a z obľúbenej zábavky „smejme sa americkým deťom, ako nič nevedia“ sa pomaly stáva smiech cez slzy, ktoré si však málokto uvedomuje. Niekto z tohto stavu obviňuje dobu, niekto školstvo, iný rodičov. Faktom však ostáva, že väčšine týchto nedostatkov sa dá predísť jednoducho – čítaním. A ako to vyzerá s čítaním mládeže na Slovensku? Na to sa pozrelo šesť knižníc v Bratislavskom kraji, ktoré nedávno zverejnili podrobnú správu Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji.

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začala informačno-komunikačná revolúcia, ktorá absolútne zmenila spôsob komunikácie, do veľkej miery zmenila spôsob trávenia voľného času, a ako taká samozrejme ovplyvnila aj čitateľskú gramotnosť a čítanie ako také. Na Slovensku sa už dlho ticho šepká, že ľudia čítajú čím ďalej tým menej, pričom s klesajúcim vekom je to neustále horšie a horšie. Až donedávna sa síce šepkalo, ale relevantný dôkaz nikto nemal. To sa však zmenilo – šesť verejných knižníc Bratislavského samosprávneho kraja – Mestská knižnica v Bratislave, Malokarpatská knižnica v Pezinku, Staromestská knižnica, Knižnica Bratislava-Nové Mesto, Miestna knižnica Petržalka a Knižnica Ružinov v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa spojilo a spustili výskum s alarmujúcimi, nie však prekvapujúcimi výsledkami.

Výskum sa zameral na Bratislavský kraj, celkový počet respondentov bol 1515 s pomerným zastúpením všetkých typov škôl a vek respondentov sa pohyboval od 13 do 20 rokov. Prieskum prebehol na 38 školách a zameral sa na všetky voľno-časové aktivity mládeže v kontexte s čítaním. A čo to teda zistili? Čísla hovoria jasne – počas školského dňa nečíta knihy 45,9% respondentov. Ak k tomu pridáme ďalších 25,7% respondentov, ktorí čítajú len menej ako 15 minút denne, zistíme, že nám vyrastá generácia, z ktorej takmer tri štvrtiny nečíta, alebo číta zanedbateľne. Dobrá správa pre rodičov dcér – dievčatá čítajú výrazne viac ako chlapci. Medzi chlapcami je až 55,9% tých, ktorí nečítajú vôbec. U dievčat je to „len“ 34,3%.

A čo teda robí tá naša mládež, keď práve nečíta? Ako to už pri výskumoch býva, odpoveď nie je jednoznačná, ale z výsledkov vyplýva, že respondenti, ktorí sa stotožňujú s výrokom v školských dňoch nemám okrem školy na nič čas, trávia víkend prevažne s kamarátmi (72,2%), potom nasleduje rodina (50%), športovanie (42,5%), počítač (40,3%), televízia (30,6%), vychádzky do prírody (15,3%) a ako posledné je samozrejme čítanie – 8,3% respondentov.

Toto je presne tá chvíľa, kedy sa ozvú zástancovia myšlienky, že „za všetko môže škola“, a aj keď problém samozrejme nemôže byť postavený tak jednoducho, nedá nám to nepozrieť sa na výsledky výskumu v oblasti povinného školského čítania. Určite si ešte pamätáte na nekonečné písanie čitateľských denníkov, výrobku kartoték s excerpčnými lístkami a morenie sa so Shakespearom. Ako to vyzerá v súčasnosti? Viac ako tretina respondentov (34,9%) uviedla, že buď to od nich učitelia nevyžadujú, alebo neprečítali ani jednu knihu z povinnej literatúry. V čase stránok ako Referaty.sk to síce nie je nič prekvapujúce, ale 21%, ktoré prečítali len jednu knihu za školský rok a ďalších takmer 10%, ktorí sa priznali k opisovaniu z Internetu alebo od spolužiakov, sa dostávame ku skutočne alarmujúcemu výsledku.

Situácia rozhodne nie je radostná, ba dokonca už ani úsmevná. Viac ako sto stranová správa uvádza množstvo ďalších údajov, nad ktorými sa dá len nechápavo krútiť hlavou, otázkou však ostáva, ako tento problém vyriešiť? Chceme sa zmieriť s tým, že ďalšie generácie už proste čítať nebudú, ich všeobecný rozhľad bude rovnako zlý ako ich pravopis a ich schopnosť kritického myslenia bude neustále narážať na limity stanovené ich kamarátmi, prípadne televíziou?

Ako naznačuje výskum – pokúsiť sa zvrátiť tento stav môžeme priamo doma. Ako veľmi dôležitý faktor čítania ako voľno-časovej aktivity sa ukázala prípadná existencia alebo neexistencia domácej knižnice. Ako už vieme, takmer polovica z celkového počtu respondentov (44,6 %) nečíta knihy počas bežného školského (pracovného) dňa vôbec bez ohľadu na to, či domácnosť má alebo nemá knižnicu. Avšak v kategórii tých, ktorí domácu knižnicu nemajú, je to takmer dvakrát toľko (82,7 %). Tí respondenti, ktorí doma majú vlastnú knižnicu, čítajú neporovnateľne viac, napríklad v kategórií tých, ktorí čítajú v rozpätí 1 – 2 hodín denne je skóre 24,2 % : 1,9 %.

Ďalším dôležitým faktorom je kniha ako dar. Výsledky sú rovnako smutné ako doteraz, v súčasnosti len 16,2 % respondentov dostáva knihy od rodičov pravidelne, 62,4 % respondentov len výnimočne a 21,1 % nedostáva knihy od rodičov nikdy. Ak si uvedomíme, že výnimočne môže byť pokojne raz za rok, poprípade raz v živote, tak tu máme 83% detí, ktoré s knihou ako darom vlastne ani nerátajú, pretože sa im to stalo menej krát ako zlomenina. Toto sú presne tie chvíle, kedy sa zdá predstava sochy J. K. Rowlingovej odliatej zo zlata ako adekvátne prejavenie úcty voči tomu, čo sa jej podarilo.

Zdá sa vám, že výskum na to šiel príliš sofistikovane? Nič si z toho nerobte, stačí počkať pár rokov a tomuto slovu aj tak nebude nikto rozumieť. Ešteže idú tie Vianoce a môžeme to aspoň čiastočne napraviť. Čo tak kúpiť tentoraz knihu a nie videohru?

Aktualizácia 9.10.2009: Iný pohľad na túto problematiku má šéfredaktor SME.sk Tomáš Bella. Oboznámiť sa s ní môžete v jeho reakcii Dnešné deti už nečítajú knihy? Super!

PS: Touto cestou by som chcel poďakovať Mgr. Eve Šulajovej, vedúcej odboru Útvaru koordinácie a metodiky Mestskej knižnice v Bratislave, ktorá mi ochotne a ústretovo poskytla správu z výskumu čítania mládeže v Bratislavskom kraji.

Foto: yourkidsed.com. / fhsuresearch.pbworks.com
Zdroj: Gašparovičová, A. a kol.: Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji (Interpretácia výsledkov výskumu), Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2009.