Psychotriler o neláske

„Láska a posadnutosť sú dva rozdielne póly. Ten kto miluje, chce aby bolo dobre tomu druhému. Ten, kto falošne miluje, chce aby bolo dobre jemu.“ hovorí v jednom interview rakúsky spisovateľ Daniel Glattauer, ktorému v týchto dňoch vyšla nová kniha.

Rodený Viedenčan (ročník 1960) vyštudoval pedagogiku a dejiny umenia. Viac ako polstoročie sa venoval žurnalistike. Najprv pracoval v novinách Die Presse, a po troch rokoch prešiel do novozaložených Die Standard. Publikovať začal na prelome tisícročia. Novela Der Weinachtshund (Vianočný pes, 2000) o štvornohom Kurtovi, ktorého  pán uteká pred sviatkami na Maledivy a o psa sa treba postarať, bola aj sfilmovaná.

O tri roky  neskôr prišiel s akousi novou verziou zločinu a trestu v knihe Darum  (Preto), o novinárovi, ktorý spácha vraždu, ale nikto mu to nechce veriť, lebo je natoľko milý, že to u neho neprichádza do úvahy. Teda aspoň ľudia v jeho okolí, si to myslia. Veď je to predsa taký slušný človek.

V roku 2006 napísal Glattauer atypický román Gut gegen Nordwind (Dobrý proti severáku) – v slovenčine vyšlo ako Priateľ do dažďa –, v ktorom komunikáciu medzi mužom a ženou, odštartoval e-mail odoslaný na nesprávnu adresu. Chybu, ktorej sa dopustil pri posielaní elektronickej pošty zrejme každý, využil na vytvorenie mimoriadne uveriteľného vzťahu postaveného na dôležitosti komunikácie. Emmi Rothnerová a Leo Leike sa do poslednej stránky knihy dohadujú na stretnutí a nakoniec ostane len chladný severák v duši.

Otvorené konce bývajú väčšinou uzdičkou pre prípadné pokračovania a hoci to v tomto prípade nebol zámer, po troch rokoch pod tlakom fanúšikov prišlo na svet pokračovanie Alle Sieben wellen (Každé siedme vlny) v slovenčine vyšlo ako Siedma vlna – a s ním aj rozuzlenie virtuálneho vzťahu. Z oboch dielov sa stal svetový bestseller a z Daniela Glattauera s dvomi miliónmi predaných kníh komerčne najúspešnejší rakúsky spisovateľ.

Na svojom najnovšom románe začal pracovať pred štyrmi rokmi po dokončení prvého e-mailového príbehu. Námet si vybral zo svojej novinárskej praxe, kde sa stretol s prípadom, keď zamilovaný muž tyranizoval objekt svojej lásky a tá mu nemohla pred ostatnými nič dokázať. Ba práve naopak, všetci ju začali vnímať ako čudáčku a nechceli, nevideli pravdu.

Ewig Dein (Večne tvoj) (2012) je o vzťahu, ktorý začal bolestivo. Do 30-ročnej Judith, ktorá aktuálne prežívala obdobie bez vzťahu, vrazí na Zelený štvrtok pri pulte so syrmi vo viedenskom supermarkete architekt Hannes. Dobre vyzerajúci muž v najlepších rokoch majiteľku maličkého obchodu so svietidlami po sviatkoch vyhľadá, aby sa za dávno zabudnutý incident opätovne ospravedlnil.

Postupne si ju svojim skvelým vystupovaním získa a stane sa z nich pár. Lenže presladeného veľa škodí. V okamihu, keď Hannes navlieka Judith v reštaurácii na ruku prsteň, mu po prvý raz zaklame. Po výlete do Benátok pochopí, že ani toto nie je muž jej života. Ale ako sa zbaviť niekoho, kto si dokonale podmanil všetkých jej priateľov a na svojej strane má aj potenciálnu svokru. Časom začína mať pocit, že ona je tou chorou v tomto dusivom vzťahu, z ktorého nevie nájsť východisko a skončí na psychiatrii.

Keď Daniel Glattauer rekapituloval úspešnosť svojich predchádzajúcich kníh v rôznych krajinách, konštatoval, že v Holandsku boli prepadákom. Nikto tam neverí, že by po treťom maile neskončili v posteli. Nová knižka tam možno zaboduje. Judith a Hannes skončia v posteli už na konci druhej fázy (kapitoly) na 39 strane.

Ona: „Prečo sa trasieš?“ On: „Lebo ťa veľmi chcem.“ Ona:  „Chceš sa so mnou vyspať?“     On: „Áno.“ Ona: „Tak to urob.“ On: „Áno“ Ona: „Ale svetlo ostane zapálené.“

Svojská forma dialógov v ktorej absentujú pocity a nemá tradičnú interpunkciu nemusí každému sedieť, ale na druhej strane dáva ten autorský experiment väčší priestor na fantáziu čitateľa.

Kniha má 206 strán, ktoré sú rozdelené do 15-tich fáz (kapitol) a tie na 4 – 9 podčastí. V počiatočnom náklade 200 000 kusov debutovala na 6. mieste rakúskeho týždenníka Focus a 17.mieste v nemeckom Der Spiegel.

Súhrn:

Večne tvoj je v tom najlepšom zmysle ženský román, nakoľko autor sa nikdy netajil tým, že mu je uvažovanie a vyjadrovanie nežného pohlavie bližšie. Glattauer možno časť svojich fanúšikov sklamal, tým že nepokračuje v príbehoch svojej veleúspešnej dvojice zo svojich predchádzajúcich románov. Na druhej strane sa nevzdal úplne strohého e-mailového dialógu, kde si zas môže čitateľ len domýšľať prežívanie jednotlivých postáv. Vďaka bohatej novinárskej  praxi je jeho príbeh o  prenasledovanej žene presvedčivý univerzálnou pseudoláskou.  Nie je dôvod, aby sa opäť nestal svetovým bestsellerom. K slovenskému čitateľovi by sa mala kniha dostať do rúk v druhej polovici roka opäť prostredníctvom vydavateľstva Tatran, ktoré už pracuje na preklade.