Novinku Juraja Červenáka by si nemal nechať ujsť žiadny fanúšik detektívok

Tak a je to tu! Najúspešnejší slovenský autor fantasy románov sa pre tentokrát rozhodol presedlať na tak trochu iný žáner. Mŕtvy na Pekelnom vrchu je totiž klasickou detektívkou, ktorá v sebe snúbi to najlepšie, čo od tohto žánru čitateľ očakáva, s autorovou povestnou schopnosťou zmiešať výživnú akciu s nemilosrdnými súbojmi a to všetko okoreniť svojráznym humorom a zasadiť do prostredia, ktoré nám je síce známe, ale len dovtedy, kým tam nevpustí Červenák svojich hrdinov. Potom sa zrazu z našej dobre známej, a tak trochu nudnej histórie stáva dobrodružstvo, ktoré len tak ľahko neodložíte. Hneď prvý prípad Steina a Barbariča je preto povinným čítaním pre všetkých milovníkov detektívok.

Od fantasy k detektívke. Meče ostávajú.

Hovorí sa, že spisovatelia fantasy ság by v skutočnosti najradšej písali historické romány, len sú leniví naštudovať si potrebné fakty. Ťažko povedať, čo je na tom pravdy, ale je fakt, že pred Jurajom Červenákom by som to asi nespomínal. Tento autor, podkutý mnohými úspešnými fantasy ságami, nám totiž z čista jasna naservíroval čistokrvnú historickú detektívku, ktorej nechýba nič, čo by ste v danom žánri očakávali.

Tajomná vražda (a nie jedna!), strhujúce súboje, množstvo záhad, ťaživá atmosféra, ale aj sympatickí hlavní hrdinovia, priehrštie (často veľmi čierneho) humoru, no a samozrejme realistické opisy, ktoré vás nenechajú na pochybách, prečo sa práve tieto aspekty života pospolitého ľudu do učebníc nedostali.

Vyšetrovanie na stredoveký spôsob? Satisfakcia a hrôza v jednom.

Dej sa odohráva na konci 16. storočia, kedy v Uhorsku zúri protiturecká vojna. Hlavný hrdina, vojnový veterán Stein, sa vydáva do Banskej Štiavnice, aby tu vypátral zradcu, ktorý má ukázať Turkom cestu priamo do srdca Štiavnice. Do cesty sa mu však pripletie záhadná vražda miestneho šľachtica, vysporiadať sa musí aj s miestnou legendou o Pekelnom vrchu, a ako to už v stredoveku bývalo – deň bez mŕtvoly je dobrý deň, ale o koľkých dňoch v týžni sa už len dá povedať, že sú dobré, však áno.

Aj preto si Stein zavolá na pomoc miestneho šľachtica Barbariča (respektíve je mu nanútený) a k ruke mu ide aj Jaroš, expert na spôsoby vypočúvania, oproti ktorým je waterboarding len neškodným šantením s fľašou vody. Ak si k trom hlavným postavám prirátame množstvo miestnych šľachticov, plus nemálo zloduchov, ľahko sa môže stať, že sa budete v úvode trochu strácať. Milovníci detektívok síce budú rochniť blahom pri skúmaní spletitých vzťahov a možných motivácií, ale ostatní si asi začnú knihu naozaj užívať až po prvých kapitolách, kedy sa dej a množstvo postáv výrazne prečistí.

Historická detektívka je dobrodružstvom, nie hodinou dejepisu

Čo je však na Červenákovej detektívke najlepšie – to prečisťovanie je mimoriadne zábavné. Z každého riadku knihy sála, že autor vie, o čom píše, ale našťastie nemá potrebu čitateľov poúčať. Historické pozadie je tak veľmi funkčné, ale zároveň vôbec nebrzdí spád románu. A je to cítiť. Príbeh naberie po úvodných kapitolách obrátky, pri ktorých by si mal Dan Brown písať poznámky, ako sa to robí.

Súboje v štiavnických vrchoch sa striedajú s mrazivými opismi vystrašených dedinčanov, vypočúvanie „in tortura“ je bežnou praxou a vyšetrovanie jednej vraždy neznamená, že počet mŕtvych sa ustáli na jednom kuse. Nie, učebnica dejepisu to veru nie je a historici by možno našli pár udalostí, ktorých priebeh by vyhodnotili ako silne nepravdepodobný.

Autor si je však dobre vedomý, že v prípade detektívky je na prvom mieste príbeh, a tak umne kľučkuje medzi nemennými historickými faktami a reáliami tak, aby z toho vždy vyšiel nielen s napínavým a prudko čitateľným dejom, ale aj so cťou zapáleného fanúšika histórie. A darí sa mu to.

Čím viac bude Steina a Barbariča, tým lepšie.

Asi ťažko si mohol fanúšik detektívky na Slovensku želať viac, ako autora, ktorý zobral svoje bohaté skúsenosti z iného žánru a investoval ich do našej milovanej detektívky. Juraj Červenák hneď pri prvom „pokuse“ dokázal, že detektívky mu idú rovnako dobre ako fantasy ságy. Ak nie lepšie. V tejto chvíli nám neostáva nič iné, len držať mu palce, aby ho to aj naďalej bavilo a on nám naservíroval ešte množstvo prípadov Steina a Barbariča.

PS: A nie, nie je tam ani náznak fantasy! 😉

PS2: Ak by som si mal vybrať, či sa mi viac páčila najnovšia detektívka Dominika Dána alebo novinka Juraja Červenáka, potom by som jednoznačne volil druhého menovaného.