Za každým príbehom, ktorý obsahuje kniha, sa skrýva ďalší. Ten, ktorý sa viaže na osud samotnej knihy. Rovnako ako ľudia, aj knihy prežívajú rôzne osudy. Čítame ich na zastávkach, berieme ich na dovolenky, požičiavame ich, darujeme. A tak aj knihy prežívajú rôzne príbehy. Ako napríklad Slovník lásky, ktorý zobral na cesty náš martinusák Jakub.
Keď som sa prednedávnom zarozprával s jedným pouličným predavačom, spýtal sa ma, čo čítam. Vtedy, ešte nevediac, aký je originálny názov, povedal som: Dictionary of love. Bulharský mladík sa zamyslel a následne opýtal, či ešte študujem. „Áno,“ prikývol som. Samozrejme, keďže som opomenul, že kniha, ktorú držím v rukách, je román, domnieval sa, že je to skutočný slovník.
Bol užasnutý, myslel si totiž, že LÁSKA je ten obor, ktorý študujem. Potriasol mi rukou a povedal: „Prajem vám veľa šťastia.“ „Prepáčte, nerozumiem, s čím?“ „So štúdiom lásky. Je to hotová veda.“ Vtedy som si spomenul na dievča, ktoré mi túto úprimnú a intímnu knihu, v ktorej sa nejeden z nás nájde, darovalo. „Áno,“ odpovedal som po chvíľke premýšľania. „Áno, je. Ale je to tá najkrajšia veda, akú poznám.“
Jakub Hruška