Ratolesť je citlivý príbeh s nádychom Islandu

Príbeh taký jemný až dojemný. Príbeh, aký sa často nestáva, aspoň nie v tejto krajine. No snáď existujú miesta, kde by sa čisto teoreticky a možno aj prakticky stať mohol. Nielen v knihe, ale aj tak naozajstne. Možno práve preto nechala autorka hlavnú postavu knihy Ratolesť odísť do neznámej krajiny.

Užívať si cestu aj cieľ

Dvadsaťdvaročný Lobbi najradšej pestuje ruže. Túto záľubu zdedil po matke, ktorá mu zomrela pri dopravnej nehode. Po jej smrti sa rozhodne, že bude matkin odkaz niesť ďalej, opustí rodný Island, otca aj svoje autistické dvojča a odchádza do neznámej krajiny. Tam sa zamestná ako záhradník v kláštore a má za úlohu zušľachtiť obrovskú ružovú záhradu, na ktorú nemajú mnísi čas. Na cestu sa vydáva sám, spoločnosť mu robia len odrezky ruží, ktoré si nesie celý čas so sebou.

Prstom prechádzam po mape, až na jej okraj, ba dokonca úplne dole na najnižší cíp kapoty. Tam sa moja cesta končí. Dedinka na mape nie je vyznačená, no zdá sa mi, že pútnická cesta sa končí neďaleko od nej. Dávam si päť dní na to, aby som dorazil do cieľa, do ružovej záhrady.

„Užívam si cestu aj cieľ, “ hlása nadpis na batohu mojej kamarátky a presne takto to vidí aj hlavný hrdina tejto knihy. Všetko, čo ho v živote stretáva (smrť matky, neplánované narodenie dcéry, odchod zo školy, opustenie rodnej krajiny) prijíma s bohorovným pokojom, takmer bez emócií. Tuší, že toto všetko má nejaký význam a nijako sa nad udalosťami nevzrušuje. Po príchode do kláštora sa pomaly spoznáva s miestnym obyvateľstvom, učí sa nový jazyk, vedie debaty s kňazom a stará sa o ružovú záhradu. Často telefonuje s otcom, s ktorým spolu spomínajú na matku a Island, témy rozhovorov sa točia okolo jedla, peňazí a každodenného života.

Otec si o mňa neustále robí starosti, tak som mu zavolal z telefónnej búdky. Keď sa ma povypytoval na počasie a na stav ciest, porozprával mi, že Islandom v priebehu siedmich dní prešlo sedem vĺn tlakovej níže. Potom mi oznámil, že platesová polievka sa podarila výborne a teraz rozmýšľa, že sa pustí do jahňacích jaterníc. – Tak ako ich robievala tvoja mama.

Stará známa, nový spôsob života

Zabehaný spôsob života na novom mieste pri kláštore naruší telefonát od Anny, ktorú Lobbi volá „matka môjho dieťaťa.“ Anna sa rozhodne, že požiada otca svojho dieťaťa, aby jej na chvíľu pomohol s výchovou malej Flóry Sól, kým ona nedopíše bakalársku prácu. Napriek tomu, že sa takmer vôbec nepoznajú, Lobbi súhlasí a Anna s dcérou pricestuje.

Ženy sú už raz také. Z ničoho nič sa objavia na prahu vášho nového života s dieťaťom v náručí a upozornia vás, že by ste za zle načasované počatie, neplánované dieťa mali prevziať zodpovednosť.

Začína sa nová etapa. Treba si zvyknúť na prítomnosť ženy a dcérky, treba sa postarať o jednu i druhú. Vzťah, ktorý si Lobbi a Anna doteraz nestihli vytvoriť, sa odrazu vytvára akosi sám, postupne, prirodzene.

Všetko je tak, ako má byť

Román Ratolesť získal v roku 2008 cenu za najlepšiu knihu v kategórií islandských autoriek a bol nominovaný na Cenu Severskej rady za literatúru. Nadšene ho prijali čitatelia aj kritici, prekladové práva sa predali do takmer desiatich krajín. Niet sa čomu čudovať. Autorka knihy, islandská historička umenia Audur Ava Ólafsdóttir, rozpráva Lobbiho príbeh s ľahkosťou a nesmiernou citlivosťou. Miestami nás prekvapí humorom, miestami dojme pokojom, ktorý vychádza z hlavnej postavy a jej zmýšľania. Všetko je tak, ako má byť, netreba sa náhliť, čo má prísť, to príde. Možno nie každému je tento životný postoj blízky, no z tejto knihy  ide toto posolstvo tak nenútene a prirodzene, že je ľahké mu uveriť a nechať sa len tak viesť.