Konečne dejepis, ktorý vás bude baviť. Ak ste bežec.

Behanie je na vrchole módnej vlny a niet divu. Je to šport, ktorý môže robiť (takmer) každý, je (či skôr môže byť) lacný, no a samozrejme je to veľmi zdravé. Tento trend zaznamenali aj vydavateľstvá, a tak sa na nás valí stále väčší počet kníh o behaní. Jednou z nich sú aj Dejiny behania, fascinujúci výlet do histórie, ktorý v ničom nepripomína nudné hodiny dejepisu.

Kníh o behaní je veľa, o jeho histórii však len jedna

Kníh o behaní je síce celkom dosť, ale väčšina sa dá rozdeliť do dvoch kategórií – buď sú to rady, ako natrénovať na pol až ultra maratón, alebo ide o spomienky profesionála, ktorého výkony sú ďaleko za hranicou bežného človeka a tým pádom síce úctyhodné, ale pre nás, bežných „ťapkačov“, je to viac menej sci-fi literatúra.

Nórsky publicista Thor Gotaas sa však rozhodol pozrieť na behanie z historického hľadiska. A keďže ľudia behajú od nepamäti, nie je asi žiadnym prekvapením, že objavil množstvo zaujímavých historiek, faktov, podivuhodností a príbehov, ktoré stoja za to. Našlo sa ich dokonca toľko, že kniha upúta už na prvý pohľad svojou hrúbkou (390 strán). Podľa slov vydavateľa sme sa dokonca v slovenskom preklade dočkali pôvodnej, neskrátenej verzie, pričom napríklad takí Američania to šťastie nemali. So samotným obsahom sa však viažu dve správy – ako to už býva, jedna dobrá a tá druhá menej.

Dobrá správa: je to fascinujúce, pútavé čítanie, ktoré zaujme každého bežca

Kniha Dejiny behania mapuje históriu tejto činnosti od najstarších dochovaných záznamov až po súčasnosť, pričom prirodzene sa viac venuje posledným storočiam, kde nie je núdza o zdroje, ako začiatkom, kde je len veľmi ťažké odlíšiť mýty od historických faktov. Napriek tomu sa dozviete mnoho zaujímavého a fascinujúceho.

Od reálnych faktov o bájnom gréckom vojakovi Feidippidesovi, ktorý mal skonať po ubehnutí jedného maratónu, cez opisy behov žobrákov a chromých v stredovekom Anglicky, až po historky z dvadsiateho storočia, ktoré netrpelo núdzou o bežecké drámy.

Niektoré príbehy ste už určite počuli, o iných ste mali asi mylné informácie a v kniha určite nájdete aj úplne nové fakty, s ktorými ste sa ešte nestretli. Je to super, je to zaujímavé a dušička každého bežca piští blahom. Ak jej teda ide len o informácie…

Zlá správa: autor je lepší historik ako spisovateľ

Žiaľ, autor knihy hlavne zo začiatku trpí „akademickým syndrómom“, ktorý zvyčajne postihuje autorov učebníc. Vyznačuje sa tým, že aj o tej najzaujímavejšej téme na svete dokáže písať tak suchopárne, že z nej ostane len holý informačný text bez kúska emocionálneho náboja. Nevraviac o nekonzistentnosti textu, kedy skáče z jednej témy na druhú bez akýchkoľvek logických súvislostí. Môže sa vám tak stať, že narazíte na kapitolu, v ktorej bude jeden odsek rozprávať o spoločenskom zriadení v Sparte a druhý o osudoch bežca v Aténach, ktorý so Spartou nemal nič spoločné. Tretí o cene oleja a jeho vplyve na hodnotu výhry bežca v starovekom Grécku.

Našťastie, týmto neduhom trpia vlastne len prvé kapitoly knihy. Neviem, ako dlho knihu autor zostavoval, ale zdá sa, že jeho spisovateľský štýl sa postupne zlepšoval a tak sú druhé dve tretiny napísané výrazne lepšie.

Fascinujúce čítanie pre fanúšikov behu. Aktívnych, aj pasívnych.

Aj napriek výčitkám voči štýlu písania však ide o jedinečnú publikáciu, aká nemá na slovenskom (a dokonca ani západnom) trhu obdoby. Ak patríte medzi ľudí, ktorí sa nielen radi prebehnú, ale zároveň si o behaní aj radi prečítajú, potom vás Dejiny behania určite nesklamú. Vďaka svojej mimoriadnej hutnosti vám vydržia dlho a dozviete sa z nich historky, aké by ste v učebniciach dejepisu hľadali len márne.

PS: Ideálny darček pre bežcov vo vašom okolí! 😉