Novinka J.K. Rowlingovej je detektívkou, aké sa už nepíšu

Jednou z najväčších knižných udalostí minulého roka bolo zistenie, že absolútne neznámy autor Robert Galbraith, ktorý mal na konte len debut v podobe výbornej detektívky Volanie kukučky, je v skutočnosti J.K. Rowlingová, najúspešnejšia žijúca autorka sveta. Tá sa svojej druhej identity nevzdala a pod týmto pseudonymom napísala aj ďalší prípad Cormorana Strikea.

Cormoran Strike je späť!

Ak ste čítali Volanie kukučky, tak vám hlavného hrdinu netreba predstavovať. Na živote Cormorana Strikea, bývalého armádneho vyšetrovateľa, ktorému chýba jedna noha, sa veľa nezmenilo. Napriek sláve, ktorú mu prinieslo úspešné vyšetrenie prípadu z predchádzajúceho románu, má stále tú istú maličkú kanceláriu, množstvo dlhov a šikovnú sekretárku Robin, ktorá by si zaslúžila oveľa vyšší plat, ako dostáva. A chápavejšieho manžela.

Jediným rozdielom je to, že Cormoran má predsa len viac klientov, a tak je trochu prekvapivé, keď prijme prácu od zmätenej manželky spisovateľa Owena Quinea, ktorá si očividne nie je schopná jeho služby dovoliť. Hlavný hrdina je však samozrejme navonok drsný, inak má ale dobré srdce, a tak smutnú pani neodmietne a sľúbi jej, že jej manžela nájde. To sa mu aj podarí, akurát nikto nečakal, že ho nájde zavraždeného brutálnym spôsobom, pričom hlavným podozrivým sa automaticky stáva manželka.

Detektívka ako zo starej školy

Cormoran sa tak púšťa do pátrania, s akým vôbec nerátal. Owen Quin napísal tesne pred smrťou román, ktorým si znepriatelil prakticky každého, koho kedy poznal, takže okruh podozrivých je väčší ako množstvo politických strán na Slovensku. Ako to už v detektívkach býva, prípad sa zo začiatku skôr ešte viac komplikuje ako vyjasňuje, Cormoran sa ako súkromný detektív s limitovanými možnosťami a prostriedkami musí spoliehať hlavne na svoj um a vytrvalosť, a tak nás čaká spletitá cesta získavania informácií a ich spájania do logických celkov.

V takýchto chvíľach je kniha najvďačnejším čítaním pre všetkých, ktorí milujú klasické detektívky starej školy – Agathu Christie alebo Raymonda Chandlera, ktorého knihy Hodvábnik pripomína asi najviac. Cormoran je priam archetypom súkromného očka so všetkým, čo k tomu patrí – od krásnej sekretárky v ošuntelej kancelárií, cez napäté vzťahy s políciou až po údery života, ktorý sa s ním nemazná. Je cítiť, že knihu písala žena, takže postavy často dostávajú veľa priestoru aj na riešenie svojich citov a pocitov, ale atmosfére to nijak neubližuje skôr naopak.

Aj slávni spisovatelia by mali mať prísneho editora

Potom je už len na vkuse čitateľa, či sa mu bude pozdávať celková atmosféra, postavy a dej knihy alebo nie. J.K. Rowlingová vlastne urobila len jedinú zásadnejšiu chybu – padla do pasce slávnych spisovateľov, ktorí akoby nemali editora, ktorý by im dokázal tvrdo kritizovať a škrtať ich texty.

A tak sa najväčším problémom Hodvábnika stáva jeho rozsah – predpokladám, že 480 strán nemajú ani vyšetrovacie spisy. Na detektívku o prípade, aký by CSI: Horná Dolná vyriešila ešte v rámci úvodných titulkov, je to jednoducho zbytočne veľký rozsah. Ani tvrdší zásah editora by knihe neublížil. Skôr naopak – väčším spádom by si asi našla viac fanúšikov aj medzi pravidelnými čitateľmi moderných trilerov.

Chuťovka pre tých, čo vedia, čo chcú

Takto stojí Hodvábnik mimo hlavného prúdu dnešných detektívok. Nepripomína už až otravnú masu severských detektívok, nemá nič spoločné s americkými detektívkami súčasnosti a postráda aj priamočiary humor Dominika Dána. Vynahrádza to však sympatickými postavami s psychologickou hĺbkou, spletitým, ale uveriteľným dejom a atmosférou, akú už zvyčajne zažívame len pri čítaní kníh Raymonda Chandlera. Samozrejme s nezameniteľným britským nádychom. A to sa ráta!