Fascinujúci román, v ktorom sa stretávame s premenou rozmaznanej rakúskej arcivojvodkyne na silnú, bezohľadnú a krásnu kráľovnu Francúzska, Máriu Antoinettu. Román by sa dal prirovnať k nádhernej ozdobe, ktorej krásu si chceme vychutnávať. Autorka Juliet Grey nás prenáša do krásneho Schönbrunnu 18. storočia, plného sluhov, tylových sukien a diamantových praciek. A necháva nás aspoň vo fantázii zažiť, aké by to bolo patriť k cisárskej rodine.
Autorkou populárnej a často prekladanej trilógie o živote Márie Antoinetty je Juliet Grey, vlastným menom Leslie Carrol, herečka žijúca v New Yorku a nadšená obdivovateľka európskych dejín. Namiesto mena Juliet Grey používala pri písaní historických románov aj pseudonym Amanda Elyot.
Okrem historických románov sa autorka venuje aj klasickým románom. Napísala aj niekoľko fiktívnych románov o živote Newyorčaniek. Z jej tvorby bola do slovenčiny preložená zatiaľ len prvá časť trilógie o Márii Antoinette s názvom Ja, Mária Antoinetta. Dúfam, že sa čoskoro dočkáme prekladu aj zvyšných dvoch častí.
Mladá Antónia, dcéra Rakúska
Na začiatku príbehu sa stretávame s desaťročnou Máriou Antóniou v prostredí nádherného viedenského Schönbrunnu. Svoje dni trávi väčšinou rozmarne a netají svoj odmietavý názor na vzdelanie. Ako pätnáste dieťa Márie Terézie a Františka Lotrinského presne vie, aký je jej osud, nakoľko Habsburgovci radšej uzatvárajú manželstvá ako vedú vojny. Antónia sa až pri návšteve francúzskeho veľvyslanca dozvedá, že je pre ňu prichystané manželstvo práve s nasledovníkom francúzskeho trónu.
„ Ostatní vedú vojny, ty šťastné Rakúsko, uzatváraš manželstvá. – rodinné motto Habsburgovcov.“
Príbeh je vyrozprávaný očami Antónie. Pri čítaní som si vychutnávala záplavu drahých šiat a nekonečných chodieb paláca a rozmýšľala, aké by to asi bolo byť dcérou Rakúska. No tieto radosti prestanú mať po niekoľkých desiatkach stránkach svoje čaro. Preto sa pozornosť upriamy skôr na hlavnú postavu.
Antónia nemá rada pravidlá a nariadenia svojej matky dodržiava len naoko. Neváži si bohatstvo, nerozumie diplomacii ani politike a do učenia francúzštiny sa jej vôbec nechce. Napriek tomu, že čas v diele sa hýbe rýchlo, postava Antónie akoby zostávala stáť na mieste. Jej výzor sa mení, upravia jej vlasy a vyrovnajú krivé zuby, no jej pohľad na svet, cez ktorý vnímame príbeh, zostáva priam naivne detský až po posledné stránky.
Osobitosti príbehu
V príbehu sa strieda množstvo postáv, nakoľko Antónia má 15 súrodencov a do jej života vstupujú nové guvernantky a učitelia. Snáď najvýraznejšou postavou zo všetkých je Mária Terézia. Autorka ju vykresľuje ako neosobnú a tvrdú matku, ktorá kvôli svojim štátnickym povinnostiam nemá čas na svojich potomkov. O ich osude rozhoduje chladne a svoje deti vníma skôr ako prostriedky na uzatváranie dohôd medzi monarchiami.
Jazyková stránka diela je ozvlášnená viacerými cudzojazyčnými slovami z nemčiny a francúzštiny, ktoré pomáhajú pri čítaní rozoznávať, akým jazykom momentálne medzi sebou postavy hovoria. Samotný text je však občas ťažšie čitateľný, nakoľko autorkinou snahou bolo do detailov opísať prostredie a život arcivojvodkyne. Pasáže opisujúce odievanie a bývanie sú dôležité na navodenie atmosféry 18steho storočia, ale samotný dej spomaľujú.
Autorka na záver diela poskytuje aj zoznam literatúry, z ktorej čerpala pri písaní knihy. Napriek tomu sa čitatelia zhodujú, že isté drobné detaily v príbehu nesedia. No tieto sú badateľné len pre vášnivých obdivovateľov a znalcov Francúzska 18steho storočia. My ostatný to autorke dokážeme prepáčiť, nakoľko nám nadôvažok ponúka neopakovateľný zážitok s cisárskeho prostredia.
Ja, Mária Antoinetta je kniha, ktorú by som odporučila čitateľom objavujúcim historické romány. Poskytuje celkový obraz o zmyšľaní, etikete a vzťahoch na cisárskom dvore. Ak ešte nepoznáte postavu Márie Antoinetty, táto kniha je najlepším spôsobom ako začať, pretože popisuje jej príbeh detailne s poriadnou dávkou vznešenosti a lesku cisárskeho dvora.