Jana z Martinusu: Mám radšej úprimné nadšenie z kníh než literárny snobizmus

Čo práve teraz čítaš?

Práve som dočítala Juraja Červenáka, čo je jeden z mála slovenských autorov, ktorého čítam 🙂  Mám rozčítanú knihu Chlapec, ktorý patril moru a začínam s novinkou od Inaque.sk – Zbohom prízraky a to mám taký pocit, že sa mi bude fakt páčiť. Inak som mala v poslednej dobe takú jemnú čitateľskú krízu, čítala som viac priemerných vecí po sebe a čakám na niečo, čo ma fakt uchváti. Mám nádej, že to budú práve tieto prízraky 🙂 Ešte ma na stolíku čaká nový Zusak – Clayov most.

Kde si pozbierala tipy na všetky tieto knihy?

Bude veľmi blbé, keď odpoviem, že nikde? Keďže denne pracujem s knihami, tipy sa ku mne dostanú prirodzene úplne samé 🙂 Väčšinou už mám vyhliadnuté, čo moje obľúbené vydavateľstvá vydávajú a čakám na to 🙂  Ale napríklad Zusaka mi odporúčala kamarátka z vydavateľstva Slovart, napriek tomu, že knihu vydalo vydavateľstvo Ikar  🙂

V Martinuse sa staráš o knižné eventy a sociálne siete. Asi sa nedá povedať, čo je dôležitejšie, ale skús mi povedať, s čím tráviš viac času.

Doteraz to boli skôr eventy, postupne mám ale pocit, že sa to preklápa do marketingu. Záleží aj od sezóny, napríklad počas leta máme eventovú pauzu, no zase od septembra do Vianoc je asi najsilnejšie eventové aj knižné obdobie. Čo sa týka sociálnych sietí, tam mám pocit, že je stále veľa práce  🙂

Sama si veľmi aktívna na sociálnych sieťach, hlavne na Instagrame. Existuje podľa teba niečo ako bookstagramová scéna? Aké sú tvoje obľúbené bookstagramy?

Určite existuje, aspoň ja ju vnímam. Mám pocit, že ja sama v nej nie som úplne aktívna, v zmysle – väčšinou nekomentujem ostatným ich príspevky a nezapájam sa nejako do rôznych instagramových aktivít, taktiež si knihy vyberám podľa seba a málokedy dám na rady ostatných. Ak, tak to musí byť človek, ktorý buď pozná môj vkus a povie „toto by sa ti páčilo“ alebo naopak, ja dôverujem jeho vkusu. A takých je málo 🙂  Môj obľúbený Instagram je tvoj, lebo ma baví, ako máš vyladený feed, ako fotíš a aj to, aké knihy vyberáš. Asi nikoho neprekvapí, že spomeniem môjho priateľa Ivana, ktorý má Instagram ako @knizna_fetka – on vie o knihách perfektne písať a keď sa mu niečo zapáči, tak podľa mňa vie cez ten príspevok knihu hneď „predať“. Sledujem veľa rôznych bookstagram účtov a je skvelé, že vznikajú a pomáhajú ľuďom pri výbere kníh.

Asi si si všimla, že sa v súvislosti s bookstagramom občas objavuje kritika, že posty nemajú dostatočnú hodnotu, že by mali byť viac odosobnené, na úrovni, hodnotnejšie. Deje sa to aj na Slovensku? Ako to vnímaš ty?

Áno, deje sa to aj u nás, fascinuje ma, že v roku 2019 je tu stále skupina ľudí, ktorá absolútne nepochopila, o čo na Instagrame ide. Aj ja sama som si zažila rôzne poznámky, ľudí dosť irituje slovo „influencer“, ktorým ma raz nazval jeden náš denník v rozhovore. Ľudia kritizujú, že to na Instagrame nie sú recenzie kníh, že je to povrchné… Sú rôzne typy Instagram účtov, niektoré možno sú povrchné, niektorí si knihy len odfotia a nečítajú ich, niektorí si fotia len to, čo im pošlú vydavateľstvá a niektorí sú absolútne bez názoru. Ale je na každom, aby si vybral koho chce sledovať a aký štýl a spôsob prezentácie mu vyhovuje. A to sa netýka len kníh, ale Instagramu všeobecne. Nepáči sa mi niečo – nesledujem. Easy. Osobne si myslím, že niekedy pár úprimných riadkov o knihe a k tomu pekná fotka spraví oveľa viac ako siahodlhá recenzia v literárnom časopise, ktorý číta 6 ľudí, z toho 4, ktorí doňho prispievajú. A mám radšej úprimné nadšenie z kníh ako literárny snobizmus, ktorého je na Slovensku celkom dosť.

Už si spomenula svojho priateľa Ivana, ktorý tiež pracuje v Martinuse a ja sa k nemu ešte vrátim. Respektíve k vašej obrovskej knižnici. Niekde som sa dočítala, že si dokonca knižky evidujete… Koľko ich tam vlastne je?

Momentálne máme doma okolo 3000 kníh, bolo by ich ešte viac, ale postupne ich triedime a zbavujeme sa ich, aby bolo miesto na ďalšie 🙂 Už sme sa raz sťahovali aj kvôli knihám do väčšieho bytu a nechceme to robiť o pár rokov zase, preto triedime. Ivan má excel tabuľku, kde má zaznačené všetky knihy, ktoré doma máme a k nim aj nejaké ďalšie údaje, kedy boli kúpené, koľko stáli a tak, ja sama neviem, čo v tej tabuľke je 🙂 Knižnica je jeho doména, aj to, ako vyzerá je jeho zásluha.

Čo si predstavíš, keď sa povie knihomoľstvo?

Láska ku knihám, zbieranie rôznych vydaní alebo edícií kníh, čítanie každú voľnú chvíľu, veľká knižnica.

Bola si knihomoľkou odjakživa alebo sa tvoj vzťah ku knihám menil?

Myslím, že som k tomu mala vždy blízko, ale takou väčšou knihomoľkou som sa stala asi počas vysokej školy, kedy som na to mala čas a priestor 🙂 Študovala som žurnalistiku, čo nebolo nijako náročné a okrem toho nie som veľmi spoločenský typ, takže som naozaj veľa času trávila pri knihách. Ako malá som čítala veci z knižnice môjho otca, Simmela, Grishama, potom prišiel Harry Potter a zmenil nám všetkým život 🙂 Počas výšky som začala brigádovať v Martinuse ako kníhkupkyňa, takže som mala zaručený príjem nových kníh, prehľad, čo vychádza a okolo seba ďalších podobne nastavených ľudí, takže potom už nebolo cesty späť. Potom prešlo pár rokov a stretla som Ivana – najväčšieho knihomoľa, akého poznám, takže to moje knihomoľstvo bolo ešte znásobené a tak je tomu doteraz 🙂

Našla si si za tie roky nejaké knihomoľské chuťovky? Mne napríklad nevadí zašpiniť knihu alebo jej ohnúť stránku, ale veľa takých ľudí nepoznám  🙂

Ja som v tomto hrozná! Podčiarkujem si v knihách vety, ktoré sa mi páčia, väčšinou len ceruzkou, ale niekde aj perom. Napríklad Osamelosť prvočísiel som čítala toľkokrát, že tam je tej ceruzky strašne veľa a keď som už nevedela, ako viac zvýrazniť nejakú super myšlienku, tak som vzala aj pero. Ak nemám po ruke nič, tak ohýbam rožky, aby som vedela, ktorá strana sa mi páčila. Moje knihy vyzerajú všelijako, najmä tie, ktoré som čítala viackrát. Nevadí mi knihu zničiť, nech je vidieť, že bola čítaná. Čoho sa ale dosť držím je, že nepožičiavam knihy. Nemám rada, keď ich nemám doma, keď nemám prehľad, kde sú.

Spomínaš práve Osamelosť prvočísiel a nedávno si sa pri knižnom evente v Martinuse stretla – už druhýkrát – s Paolom Giordanom. Aký je?

Ach! Spomínam si, ako mi pred pár rokmi napísal šéf českého Odeonu, pán Júzl, že Giordana k nám nikdy nedostanem. Well… Paolo bol u nás už druhýkrát, najmä vďaka skvelej spolupráci s vydavateľstvom Slovart a Talianskym kultúrnym inštitútom a myslím, že sa mu u nás celkom páči. Bol veľmi nadšený z nášho kníhkupectva na Obchodnej a taktiež z toho, koľko ľudí prišlo na besedu a autogramiádu. Oba eventy mali veľký úspech. Mala som možnosť stráviť s ním aj trocha neformálneho času a Paolo ako človek je neskutočne milý, prirodzený a vtipný. Vďaka práci som stretla už rôznych zahraničných spisovateľov, u niektorých je cítiť, že je to pre nich job – sú milí, ale tak profesionálne. Paolo je viac ľudský a naozaj skvelý človek.

Ako vlastne prebieha taká organizácia eventov?

Záleží od toho, aký veľký je ten event. Inak sa pripravuje Nesbo, inak Giordano a inak besedy so slovenskými autormi a autorkami. Vo všeobecnosti a veľmi v skratke – dohodne sa termín, podmienky, pripraví sa promo, v deň eventu sa pripraví priestor, čeknem, či všetko funguje, či všetci vedia, čo majú robiť a celý event sledujem, či je všetko v poriadku 🙂 Znie to jednoducho, no každý event je iný, je to práca s ľuďmi, neustála kontrola a jemný stres, či všetko vyjde tak, ako má. Za tých 9 rokov v Martinuse som zažila na eventoch všeličo, no vždy ma niečo dokáže prekvapiť a počas tých najväčších eventov so zahraničnými autormi som ešte stále nervózna a myslím, že vždy aj budem 🙂

Máš nejaký wishlist osobností, ktoré by si v nasledujúcich rokoch chcela vidieť v Martinuse?

Elenu Ferrante? 🙂 Samozrejme, bola by som rada, ak by sme vedeli sprostredkovať stretnutia s rôznymi autormi, je to vždy veľká vec, keď k nám príde niekto taký. Osobne by som asi rada stretla autorku mojej naj knihy Malý život, veľmi by ma zaujímalo, aká je v reálnom živote a ako knihu písala.

Čo ty a viac času na čítanie? Ako si ho hľadáš?

Momentálne veľmi ťažko. Čítavam skôr cez víkendy, najradšej mám, keď mám napríklad celé doobedie alebo poobedie na knihu a nemusím čítanie prerušovať. Teraz v lete je to náročnejšie, keďže sme s priateľom viac v prírode, na bicykloch alebo iných výletoch, takže čítam oveľa menej ako napríklad na jeseň a v zime. V lete ale chodíme s kamoškou už pravidelne na tzv. „čítaciu dovolenku“ – predĺžený víkend na Balatone, kedy nerobíme nič, len čítame na lehátku pri bazéne a občas sa presunieme na kávu 😀 Tam doháňam letné čítanie 🙂

Čo by si na leto odporúčala na prečítanie?

Všeobecne odporúčam Malý život, je to kniha, ktorá ma naozaj silno zasiahla a je to to najlepšie, čo som posledné roky čítala. Okrem toho určite Ariel Levy Proti všetkým pravidlám, nového Giordana, ktorý u nás vyšiel pod názvom Požierači neba. Páčila sa mi aj Carolina Setterwall Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať, Tiché roky od Mornštajnovej alebo hocičo od Celeste Ng.