V roku 1992 sa Thomas Quick priznal k vražde 11-ročného chlapca a počas nasledujúcich desiatich rokov postupne k 30 nevyriešeným vraždám. Investigatívny novinár Hannes Rastam podrobne preskúmal všetky dôkazy, zápisy z výsluchov, lekárske záznamy aj rozsudky a dospel k názoru , že nie je presvedčený o jeho vine, keďže ho odsúdili len na základe nepriamych dôkazov. Vybral sa za ním na psychiatrickú kliniku a mal preňho pripravenú jedinú otázku. Odpoveď na ňu bola desivejšia ako sám odsúdený…
Úryvok z knihy:
„Thomas Quick sa priznal k viac ako tridsiatim vraždám. Šesť súdov ho jednohlasne odsúdilo za vraždu ôsmich ľudí. Po poslednom procese si dal „prestávku“, vrátil sa k svojmu pôvodnému menu Sture Bergwall a stiahol sa do ústrania. Počas tých siedmich rokov sa pravidelne znovu a znovu viedli ostré debaty o tom, či je Quick sériový vrah, alebo mýtoman. Čo si o tom všetkom myslel hlavný aktér, nevedel nik. Teraz som sa s ním mal stretnúť zoči-voči.“
Čo o knižke hovoria naši knihomoli
Alča: „Táto kniha sa nedá zhltnúť na jedno posedenie. Je lepšie si ju dávkovať. Jediné, čo mi prekážalo bolo veľa mien, pri ktorých som sa miestami vo výpovediach strácala, ale inak je to unikátne faktografické dielo, pri ktorom čitateľ po chvíli začne tápať, čo je realita a čo fantazmagória jedného šialeného jedinca.“
Michaela: „Obsah knihy naozaj zaujímavý, je až neuveriteľné koľko nezmyslov dokázala švédska justícia „prehliadnuť“, len aby niekoho za tie činy odsúdili. Chápem, že sa nám autor snažil podať čo najpresnejší a najdetailnejší opis situácií a výpovedí, avšak občas som sa strácala v množstve mien ktoré uvádzal a spracovanie sa mi zdalo zdĺhavé. Veľmi však oceňujem obálku knihy, ktorá ma prvotne zaujala najviac.“