Presné miniatúry, silná poviedková tvorba, vydarená rodinná sága či žánrová literatúra na vysokej úrovni. Prózy aktuálneho ročníka podľa porotcov prinášajú pestrú genderovú perspektívu, tematizujú inakosť, osamelosť a krehkosť jednotlivca či viacgeneračné rodinné vzťahy. Nominovaní autori napísali čitateľsky prístupné prózy, ale aj také, ktoré kladú na čitateľov vyššie nároky. Poďme sa spoločne pozrieť na tituly, ktoré tvoria zoznam najlepších slovenských kníh za uplynulý rok.
Jana Bodnárová – Patchwork v bielej
V knihe Patchwork v bielej autorka zošíva útržky príbehov ľudí, ktorí sa napriek (či vďaka) svojej rôznorodosti stretávajú v blízkych vzťahoch vsadených do spoločného života v Československu druhej polovice 20. storočia. Dotýkame sa ich v spomienkach Oty, bohémky, lekárky, milenky, matky, a jej manžela Andreja. Patchwork v bielej je knihou jemne poetickou a zároveň drsne krutou.
Jakub Juhász – PS
Jakub Juhász vo svojej druhej knihe s názvom PS pátra po Sándorovi Petőfim a jeho legende, ktorá sa stáva pozadím k čomusi intímnejšiemu. Čiastočne autobiografická kronika, čiastočne životopisné rozprávanie a čiastočne bonvivánsky cestopis hovorí o (ne)možnosti vzťahu súčasného človeka k historickej postave a jej mytologicky ponímanému príbehu.
Slavka Liptáková – Krajina matiek
Román Krajina matiek je príbehom troch generácií sestier. Spúšťačom rozprávania rodinnej ságy je smrť matky, pri príležitosti ktorej sa jej dcéry Agnes a Edita stretávajú v rodnej Levoči. Útržky spomienok tvoria priezory do sveta minulého, v ktorom prežíva čosi neuzavreté, spôsobujúce medzi sestrami fatálnu trhlinu. Krivda naberá v rodovej línii vždy inú podobu, ale principiálne sa zakaždým nanovo opakuje.
Dušo Martinčok – Niekto sa nájde
Kniha Niekto sa nájde je zbierkou desiatich príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke, ktoré spája malý chlapec Oliver. V každom ďalšom príbehu knihy má o rok viac. V niektorých sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Autor v knihe objavuje intimitu obyčajných dní a hľadá nevšednosť aj vo všedných veciach.
Dominika Moravčíková – Dom pre jeleňa
Príbehy Dominiky Moravčíkovej v knihe Dom pre jeleňa spája skúmanie hraníc medzi človekom a zvieraťom, medzi prírodou a ľudským obydlím. Rodiny žijúce v rôznych typoch osídlenia (od horskej osady cez salaš až po samotný Dom pre jeleňa) sa ocitajú v osídlach prekliatia, tajomstva, či sporu o vlastníctvo na pozadí vojnového alebo náboženského konfliktu.
Jakub Spevák – Po funuse
Keď umrie člen rodiny, pozostalí nesmútia za zosnulým, ale nad svojimi premárnenými životmi. Prevládne v nich pocit úzkosti a po kríze nasleduje morálny rozklad, ponárajú sa do svojich vlastných svetov a zabúdajú, prečo sa vlastne stretli. Po funuse neoznačuje len obdobie po pohrebe, ale znamená aj prísť niekde príliš neskoro, už nás netreba, zaobišli sa bez nás.
Michaela Rosová – Nepokojní spáči
Knihu Nepokojní spáči tvorí trinásť poviedok a jedna esej o metóde. Michaela Rosová vo svojich príbehoch spája na prvý pohľad nespojiteľné atribúty – subtílnosť so štipľavou iróniou, slzy s úsmevom, hĺbku s ľahkosťou, sivú realitu so surreálnom. Nepokojní spáči sú šťavnatí obsahom i formou.
Dušan Taragel – Mafiánske balady
Všetci zomrieme, nikto však nevie kedy, kde a ako. Hlavné postavy románu Mafiánske balady osudovo spojí mŕtvola, zahrabaná v lese a jej nález rozbehne reťazec udalostí, ktoré už nedokážu zastaviť. Sedem prekvapujúco spojených príbehov, nečakané dejové obraty, šokujúce pointy a zároveň intímny pohľad do života ľudí, ktorí si myslia, že páchať zlo sa im oplatí.
Veronika Šikulová – Líštičky majú rady teplo
Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka do nej prevtelila svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Jednotlivé árie, prehovory či poviedky zaujmú hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom.
Soňa Uriková – Dôvod na radosť
Autorka v knihe Dôvod na radosť načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, slimákmi a králikmi. Zaobíde sa pritom bez veľkých gest a so zmyslom pre zápletku sa sústreďuje na detail, pretože to podstatné sa často ukrýva v zdanlivo nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom.