Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra – kniha mesiaca jún

Júnová kniha mesiaca Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra je nezvyčajná kniha. Nezvyčajná názvom, obálkou, príbehom, aj hlavnými postavami. Na portáli Goodreads sa v roku 2022 stala Najlepšou knihou roka, rozhodli tak používatelia. A ak by ste o nej už nič iné nevedeli, toto vám povie veľa. 

Aj keď farebná obálka môže zavádzať, nečakajte letnú oddychovku, tou táto kniha vonkoncom nie je. Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra je príbeh o dvoch priateľoch, Samovi a Sadie. Spojí ich láska k videohrám a sprevádza ich počas celého života. Vytvoria spolu Japonskom inšpirovanú videohru Ichigo, ktorá sa stane bestsellerom a odštartuje ich kariéry herných tvorcov. Príbeh sa odohráva počas tridsiatich rokov, kedy sa ich cesty prepletajú niekedy viac, inokedy menej a počas ktorých každý z nich dospieva, zažíva nové lásky, priateľstvá, ale aj sklamania či samotu. A prečo stojí za to si knihu prečítať? 

Je to príbeh, aký som doteraz nečítala, originálny a premyslený do posledného detailu. Gabrielle Zevin píše dobre. Keby len dobre. Ona píše výborne! Slová plynú, príbeh vás núti premýšľať, charaktery nie sú ploché, krásne sa formujú a vonkoncom nie sú dokonalé, niekedy vám je sympatickejší Sam, inokedy Sadie a často súcitíte s ich kamarátom Marxom. 

Áno, je to román o videohrách a videohernom svete. Áno, je fajn, keď v ňom nie ste úplne stratení, ale nie je to nevyhnutné. Pretože viac ako o videohrách, je to román o živote, o dospievaní, o láske, o túžbe, o nedorozumeniach, o druhých šanciach, o samote, o tom, ako byť tým, kým byť chcete, kým by ste byť mali v tomto veľkom zmätenom svete, ktorý vám nedá návod na život a už vôbec vám život neuľahčí. A keď toto nestačí, tak vedzte, že je to aj inteligentné, popretkávané odkazmi na popkultúru, umenie, Shakespeara či Emily Dickinson. Veď už samotný názov Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra je odkazom na Shakesperovho Mackbetha. 

Knihu môžete čítať ako príbeh o rôznych podobách lásky. O láske medzi dvoma ľuďmi, ktorí k sebe hľadajú cestu, jeden bez druhého nechcú a nevedia žiť, ale nevedia ani ako žiť spolu, o láske priateľskej či o láske medzi starými rodičmi, rodičmi a ich deťmi. Alebo ho môžete čítať ako román o tvorcoch videohier a fascinujúcom videohernom svete. A v neposlednom rade ako príbeh o živote a dospievaní, o hľadaní vlastnej cesty. O strácaní (sa) a následnom nachádzaní (sa). Je jedno, ktorou cestou sa vyberiete, pokiaľ nebudete kĺzať po povrchu, kniha sa vám otvorí a vy si jej príbeh užijete naplno. 

Toto čítanie netreba odkladať na zajtra, ale čítať dnes. Stojí to za to. Verte mi. Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra má všetko, čo má mať. A konečne aj s obálkou, ktorá vonkoncom nenudí.