Hlavný hrdina knihy mesiaca február je očný lekár Marco Carrera, prezývaný Kolibrík. Svoju prezývku si zaslúžil najskôr kvôli nízkemu vzrastu, neskôr pre svoje tvrdohlavé úsilie zostať na jednom mieste, aj napriek tomu, že sa na neho valí hneď niekoľko pohrôm.
Príbeh si však musí čitateľ vyskladať sám na základe kúskov zo života sprostredkovaných rozprávačom, listov, e-mailov, esemesiek a záznamov telefonátov. Treba však stále myslieť na to, že veci majú v našich životoch svoj význam a úlohu.
Autor kladie čitateľom niekoľko otázok, ktoré sa dotýkajú tajomstiev a irónie ľudského osudu, ale aj našej snahy zabrániť tomu, aby sme zabudli na všetko, čo sme prežili. Sandro Veronesi je súčasný taliansky prozaik, esejista a novinár a za svoj melancholický román Kolibrík získal v roku 2020 prestížnu cenu Premio Strega.
Knihu aj e-knihu nájdete počas februára s 25 % zľavou a s kódom MIRAIJIN získate poštovné zadarmo.
Úryvok z knihy:
„– Takže sa s ňou tajne neschádzate pri príležitosti kongresov, na ktorych sa zúčastňujete vo Francúzsku alebo v Belgicku, alebo v Holandsku, alebo teda na miestach nie priveľmi vzdialených od Paríža, kde teraz Lattesová žije? Ani v lete v Bolgheri, kde každý rok trávite celý august v susediacich rodinných chatách?
– Ale veď je to smiešne! Stretávame sa každé leto na pláži spolu s našimi deťmi a občas sa pozhovárame, ale nikdy nám ani na um nezišlo „udržiavať vzťah“, ako ste to nazvali, a ani sa potajomky schádzať počas mojich ciest na rozličné kongresy.“
Čo o knižke hovorí prekladateľ Stanislav Vallo:
„Upútala ma hneď prvá kapitola: všimnite si, čistý dialóg! Pôžitok z čítania ma potom neopustil ani pri ďalších kapitolách, a keď o niekoľko mesiacov Sandro Veronesi presne po desiatich rokoch znovu získal Premio Strega, pustil som sa do prekladu: a začal som tým, že som si román znovu prečítal, tento raz ale očami prekladateľa.“
Čo o knižke hovoria naši knihomoli
Eva: „Tato kniha je velice zvláštní, ale získala si mě. Od začátku se mi to dobře četlo. Hned v první kapitole nám autor naznačí tajemství, které nás nutí číst dál, abychom ho odhalili. Připravte se však na časté a velké skákání v čase. Některé dopisy vám mohou přijít nicneříkající, ale čím více čtete, tím více se do příběhu dostáváte a pomalu ho rozmotáváte. Jednotlivé dílky skládačky do sebe začnou pasovat a vy si to budete užívat.“