Moje dieťa nechce čítať. Vieme, čo s tým

Niektoré deti jednoducho potrebujú viac času, aby si čítanie kníh obľúbili. Neradi čítajú, neradi píšu, pretože ich skrátka viac baví a zaujíma napríklad matematika alebo futbal. Takže sedenie nad knihou ich otravuje – a fakt, že o prečítanej knihe je potom potrebné ešte niečo napísať, ten vzbudzuje už vyslovene zúfalstvo, vrhanie perami po izbe a hlavu v dlaniach.

Nie je dôvod ich kvôli tomu karhať, stáť nad nimi a knihou, prípadne sa im vyhrážať zarachom. Tu nie. Skúste namiesto toho skôr hľadať cesty, ako áno. Ako by to mohlo ísť. Možno to vyzerá, že bezdôvodne machrujem… No, možno machrujem, ale mám to vyskúšané.

Hľadajte ako 

Nedávno sa mi jeden otecko sťažoval, že jeho tretiak nechce čítať. Aj pýtam sa: „A čo čítal naposledy?“ Odpoveď: „Čítal O lietadielku Káněti.“ Aha. No, skúšam nerobiť rýchle súdy: „A on si to vybral a bavia ho lietadlá?“ „Nie, nebavilo ho to vôbec.“

Priatelia, tak tadiaľto cesta nepovedie nikdy. Je prekvapujúce, ako často sa stretávam s rodičmi, ktorí deťom s obdivuhodnou urputnosťou predkladajú na čítanie knihy, ktoré si sami pamätajú z detstva. Od chvíle, keď ste to čítali vy, nám okolo hláv preletelo štvrť storočia. Možno aj viac. Vôbec nepochybujem o tom, že rodeného knihomoľa taká knižka zaujme a zhltne ju ako malinu. S nečitateľom ale vykoná bohužiaľ pravý opak. On k tej „vašej“ knižke žiadny vzťah nemá, necíti tú nostalgiu, ktorú cítite vy. Takže ho to môže ľahko uviesť do omylu, že všetky knihy sú nudné, nezaujímavé až otravné.

Nová doba, nové knihy

Našťastie ale žijeme v dobe, v ktorej si tú „svoju“ knihu môže nájsť naozaj každý. A keď hovorím každý, myslím každý. Vyššie spomínanému oteckovi som pre tretiaka poradila Smradov. Komiksovú knižku, podľa ktorej v Amerike natočili aj super animák. Je tam pomerne málo textu, ale zato na tých 144 stranách stretnete hromadu vtipných situácií, jedna z hlavných postáv občas tak trochu prdí a navyše v slovenčine vyšlo už viac ako desať dielov, čo vám dosť uľahčí následné hľadanie „niečo presne ako bolo toto, ocko“ .

Ona nechce čítať…

Minulý rok pred Vianocami sa na mňa zase obrátila mamička dievčatka, ktoré čítanie tiež veľmi nebavilo. Ale mamička jej chcela pod stromček kúpiť nejakú knižku rovnako ako zvyšným dvom súrodencom. Lenže akú, keď malá nečíta?

To je jednoduché: „A čo ju teda baví?“ – „Bavia ju draci.“ A sme doma. Long story short – dievčatko pod stromčekom rozbalilo prvé tri diely Eragona, išlo s nimi spať, o dva dni mala prečítané a nadšene sa dožadovala pokračovania.

A čo povie pani učiteľka?

Tiež možno niekto namietne, že komiks nie je kniha. A možno si niečo také myslí aj pani učiteľka vášho dieťaťa. Lenže to, čo je a nie je kniha, našťastie nie je určené tým, koľko je na stránkach písmen, slov alebo viet. Nikto vašej pani učiteľke neberie právo myslieť si opak, ale zároveň tu v takom prípade vidím skvelý priestor na diskusiu, postavenie sa za dieťa a určite aj za niekoľko jeho kamarátov z triedy.

Nie sme na univerzite, nejde o to, koľko slov dieťa prečíta. Ide o to, aby vôbec niečo čítalo. Aby si postupne vybudovalo k literatúre pozitívny vzťah. Keď ho dnes necháte prelúskať Oflajnera, za dvadsať rokov bude mať možno prečítaného kompletného Irvinga, Murakamiho aj McEwana.

Takže aby sme si to zhrnuli:

• Vyberajte s dieťaťom knižky podľa jeho záujmov. Vy si tiež nečítate o druhej svetovej, keď vás zaujíma viktoriánske Anglicko. A ponuka knižiek je dnes už taká široká, netreba čítať O psíčkovi a mačičke, ak vás baví Minecraft alebo Ľadové kráľovstvo.
• Nezakazujte komiksy. Naopak. Začnite jednoduchými a keď sa stretnú s úspechom, dajte dieťaťu ďalšie diely. A postupne pridávajte.
• A už vôbec nezakazujte gamebooky či únikovky. Aj ony sú plnohodnotná literatúra, mrknite napríklad na Batmana.
• Nezakazujte ani knihy, kde sa prdí, grgá alebo trochu nadáva. Účel svätí prostriedky. Keď Prcek vlani čítal Najhoršie deti na svete od Davida Walliamsa, jeho otecko rozčúlene komentoval, že tam jedna z postáv posiela inú „do riti“. No a čo, on tiež nepovie „jejdanenky“, keď šliapne na lego… (A to jedným dychom dodávam, že tu idem proti prúdu a knihy Davida Walliamsa úplne nevyhľadávam, pretože mám pocit, že sa v tomto smere čitateľom až príliš podhodnotí. Rovnako ako bestsellerový Denník odvážneho bojka, kde mi zas vadí pre deti ťažko čitateľné písmo.)
• Neprepáľte štart. Nie je najlepší nápad vraziť nečitateľovi 250-stránkového (!) Robinsona Crusoe (!!), na ktorého stránkach je ilustrácií ako šafranu (!!!), pretože vám sa kedysi celkom páčil. Voľte spočiatku tenšie knižky. Bohato ilustrované. S veľmi členitým textom. A témy, ktoré sú pre dieťa atraktívne. Behá za loptou? Potom skúste Futbalákov: Záhadu zaspávajúcich rozhodcov. Má bláznivé nápady? Odporúčam Megadom na strome – 13 poschodí.

Prajeme vám, aby sa z vašich nečitateľov do konca tohto roka stali zapálení čitatelia. Alebo do konca prvého stupňa. Alebo do nástupu na strednú. Neponáhľajte sa a nebojte sa o nich – keď ich správne podporíte, oni to skôr alebo neskôr zvládnu. Keď vás o dvadsať rokov pozvú na nedeľný obed, možno budete sedieť pod obrovskou knižnicou. Ich knižnicou.