Osobné drámy dramatikov: Henrik Ibsen – škandalista

Keď tak človek preletí biografie známych autorov a snaží sa odtiaľ vytiahnuť, čo spôsobovalo komplexy slávnych spisovateľov, tak prvé priečky obsadzujú tieto tri problémy:  1. Nemanželské dieťa, 2. Vážne finančné problémy rodiny, 3. Otec neurotik. Spoločný menovateľ? Rodina. Ak by sme chceli spraviť rebríček takýchto „neborákov“, Ibsen by obsadil pravdepodobne prvé miesto. Áno, tipujete správne , všetky tieto kolónky by v imaginárnom dotazníku zaškrtol.

Henrik Ibsen sa narodil ako najstaršie z piatich detí do rodiny obchodníka Knuta Ibsena. V rodine však nekolovala krv obchodníkov, ale námorníkov. Predkovia, ako otca tak aj matky, boli námornými kapitánmi. Možno to, že sa Knut Ibsen nedržal rodinnej tradície bola chyba. Keď mal Henrik šesť rokov, otcov obchod skrachoval. A dovtedy vážená rodina stratila všetko. Do peripetií s financiami sa priplietli aj pomerne nelichotivé klebety a Henrikovom pôvode. „Dobré duše“ zo Skien začali šíriť zvesť, že Henrik nie je synom Knuta, ale výsledkom krátkeho úletu Marichen Ibsenovej s miestnym sukničkárom. To obchodne zruinovanej hlave rodiny neprospelo a jeho depresie a následnú nevrlosť voči rodine len prehĺbilo. No neistotou ohľadom svojho pôvodu trpel najmä Henrik. Situácia doma bola natoľko neznesiteľná, že ako 15 ročný sa mladý Ibsen odobral od rodiny.  Odišiel do malého mesta Grimstad, kde sa snažil vyučiť sa za lekárenského učňa.

Popri remeslu sa začal venovať  písaniu. No a vlastne nielen tomu, popri písaniu prvotín a učeniu sa za lekárnika sa stihol zapliesť so slúžkou. Poznáte tu veľakrát opakovanú skutočnosť: „Deti opakujú chyby svojich rodičov“? Nuž, áno, výsledkom aférky bolo nemanželské dieťa. Ak čakáte, že vďaka svojej detskej traume sa Henrik Ibsen zachoval ako správny muž, tak sa mýlite. K svojmu synovi sa nepriznal a zavrhol ho.

Potom, čo skrachovala lekáreň, v ktorej bol učňom, presťahoval sa do Kristianie (dnešné Oslo). Sťahoval sa pôvodne so zámerom študovať na univerzite, no nakoniec sa  rozhodol uprednostniť svoju lásku k písaniu. Ako to už býva, počiatky boli veľmi krušné a hlavne neúspešné. Jeho prvé hry, ktoré písal ešte vo veršoch boli beznádejnými prepadákmi. Ibsen sa však nevzdával a skúšal ďalej. Verše zamenil za prózu a prvá hra napísaná prozaicky si už získala akú – takú pozornosť okolia a hlavne aj nejaké tie pozitívne reakcie.

Veľmi dôležitým zdrojom poznatkov nevyhnutných pre dobre napísaný dramatický text bolo miesto v divadle. V čase kedy pracoval v Bergene v Nórskom divadle sa podieľal na vzniku 145 inscenácií a pri niekoľkých z nich dokonca ako režisér. Aj keď v tej dobe jeho dramatické pokusy do značnej miery stagnovali, táto práca sa vyplatila. Z miesta v Bergene totiž plynulo prešiel k postu riaditeľa Národného divadla v Osle.

Skúsenosti nazbierané prácou v divadle boli veľkým prínosom pre Ibsena, ale rodinu ako zdroj inšpirácie nič tak ľahko neprebije. Nenechať sa ovplyvniť konvenciami spoločnosti, ani takými ako je rodina, to je v zovšeobecnenej verzii základnou témou Ibsenovych hier. Riadiť sa vlastným svedomím, to je to dôležité, nenechať sa zošnurovať spoločnosťou. Ibsen bol  v podstate buričom. A tieto jeho názory, pomerne priamočiaro prezentované v hrách mu vyslúžili nálepku škandalózneho autora.

Jeho azda najznámejšia hra Nora alebo Domov Bábok, v rebríčku problémov vedie a dokonca autora prinútila ustúpiť zo svojich nárokov. Všetko sa začína pomerne nevinne. Torvald Helmer a jeho žena, Nora, si v manželstve spolunažívajú šťastne osem rokov. Majú sporiadanú zabehnutú domácnosť, tri pekné deti, dobrého rodinného priateľa, Torvalda nedávno povýšili v banke na riaditeľa. Skrátka všetko, ako sa sluší a patrí. Kým? Kým sa idylka nezačne rozpadať. Priestupok z dávnej minulosti, ktorého sa Nora dopustila v snahe zachrániť zdravie svojho manžela, sa vracia ako bumerang v podobe vydierača. Nepokoj, snaha zakryť minulé a vyhovieť vydieračovi a zároveň udržať zdanie šťastnej rodiny stojí Noru mnoho úsilia. A nadarmo, na prvý sviatok vianočný sa všetko prevalí. Riešenie Torvalda? Navonok budú to šťastnou rodinou a párom ako boli, ale v súkromí to bude vyzerať inak. Nora už viac nebude vychovávať deti, budú žiť oddelene ale komédia sa bude hrať až do konca! Nora po tejto „facke“ vytriezvie a odmieta hrať ďalej bábiku svojho manžela. Odchádza.

A tu prichádza kameň úrazu. Emancipované riešenie Nory a jej odchod, tomu by mnohí dnes tlieskali. Dnes áno, ale vtedy nie. Koniec, v ktorom žena opúšťa rodinu a svoje deti nebol vo vtedajšej spoločnosti mnohým pochuti.  Ibsen musel pristúpiť na kompromis.  Hra má tak dva konce. K tomu ho prinútila skúsenosť s nemeckým obecenstvom a divadlom. Nemecká predstaviteľka Nory  povedala, že ženu, ktorá opustí vlastné deti odmieta hrať. A tak bol Ibsen nútení prepísať záver hry. V druhom zakončení Helmer , privedie Noru k postieľkam svojich detí a to ju presvedčí zostať.  Nuž, aj buriči občas musia „sklopiť uši“ a prispôsobiť sa.

Mnoho Ibsenových textov zobrazuje  skostnatené spoločenské prostredie, najmä to rodinné. Nečudo, po všetkých strastiach, ktoré si Ibsen ako dieťa v rodine prežil, vedel o čom písať . Opäť sa teda v prípade tohto dramatika potvrdzuje: „všetko zlé, je na niečo dobré“ . A tak písal, čo sa mu nepáčilo, na to prstom ukazoval a nahlas vyjadroval nesúhlas. Ak sa v tej dobe nepatrilo hovoriť o pohlavných chorobách, Ibsen prvý aj túto tému zakomponoval do svojho textu. Strhával pozlátko z rodinného života, pranieroval meštiansku spoločnosť a jej deformované hodnoty. A reakcie okolia? „Škandalista! Nehanebník!“  Reakcie dneška? Či Nora, či Hedda Gablerová, či Peer Gynt – jedno, vynikajúci dramatik, reformátor, svetový autor. Doba robí predsa len svoje. A čo poviete Vy?!