Čomu nás naučili princezné Walta Disneyho?

Rozprávky sú fenomén. Pretrvávajú tu od dávnych čias. Učia nás hodnotám, pravidlám a ešte nám aj ukážu čo je dobré a čo nie. Ale nie všetky rozprávky nám dávajú takéto vzory do budúcna. Ak by sme sa pozornejšie pozreli napríklad na najslávnejšie kreslené princezné od Walta Disneyho možno by sme si uvedomili, že nám nič podobné do života nedali. Berte teda tento text možno ako príručku, čo si treba pred večerným čítaním rozprávok uvedomiť.Určite mi všetci dáte za pravdu, ak napíšem, že rozprávky ovplyvnili naše životy. Ukázali nám správne vzory a hodnoty. Čo však dávajú deťom moderné rozprávky? Aké hodnoty prezentujú princezné známe po celom svete od Walta Disneyho? Čo nám do životov prinesie Snehulienka alebo Popoluška? Týmito otázkami sa zaoberal Jeff Brunner vo svojej analýze vplyvu princezien, ktorú v rubrike Sociologický obraz zverejnila stránka Contexts.org .

Ako sa teda Disneyho princezné zmenili?

Podľa Brunnera veľký posun od roku 1937 kedy, svetlo sveta uzrela Snehulienka nenastal. Brunner o nej píše: „Jej narastajúca sexualita bola hrozbou pre inú ženu, tak ju zabila. Svoju jedinú silnú stránku, fyzickú krásu si šetrí až na koniec.“ Ani o ostatných princeznách z neskorších rokov sa nevyjadruje veľmi pozitívne.

Najsilnejšou stránkou všetkých z nich je podľa neho najmä sexualita a fyzická krása. Konštatuje to napríklad aj pri Šípkovej Ruženke. O Popoluške dokonca píše, že si nezískala princa preto, že tvrdo pracovala, ale len preto, že bola krásna.

A potom prichádza otázka, čo môžu naučiť takéto princezné, ktorých príbehy si prečítali a videli milióny detí na celom svete? Aj na to však na portály nachádzame odpoveď. Snehulienka napríklad učí: „Najskôr môžeš byť škaredá, postupne opeknievať a vyvolať u inej ženy až takú žiarlivosť, že sa ťa pokúsi zabiť. Ale neboj sa. Tvoja krása niekoho presvedčí, aby ťa zachránil.“ Nielen Snehulienke však k šťastnému životu stačí byť atraktívna. Rovnako to je napríklad aj u Šípkovej Ruženky.

Niektoré princezné zo svojho rozkošného zovňajška však vyťažili viac ako len ulovenie princa. Taký prípad je napríklad Popoluška. Ide totiž aj o prvú postavu, ktorá nie je princeznou, a preto sa u nej prejavuje aj aktívnejší prístup v boji o lepší život. Na rozdiel od doteraz menovaných je počas celého príbehu pri vedomí. A podarí sa  jej, pravdepodobne aj vďaka tomu, zmeniť svoje sociálne postavenie. Jej krása podľa portálu  dievčatá učí, že ak je dievča dostatočne pekné, môže zmeniť svoj životný štandard a spôsob života a nájsť si bohatého muža, ktorý sa do nej zamiluje. Aspoň už vieme, kde hľadali inšpiráciu všetky zlatokopky.

Princezné však riešia aj dôležitejšie otázky tohto sveta ako len správny spôsob získania si dobrého manžela. Jasmine napríklad učí dievčatá podľa čoho si majú vyberať správne politické názory. Ukazuje, že pre ženy sa ich politický názor zmenšuje len na možnosť uzavretia manželstva.

Rodinným vzťahom sa venuje Ariel. Jej príbeh totiž ukazuje, že nie je vôbec zlé opustiť rodinu a zmeniť svoje telo pre jediného muža. Ale naozaj tomu tak je?

Princezné, ktoré boli a sú vzormi množstva detí na svete, sa však prezentujú aj navonok. Učia mužov či chlapcov, ako sa dá ľahko získať ženu alebo dievča svojho srdca. Viacerým princeznám stačia 4 „povahové črty“: muž musí byť bohatý, očarujúci, slávny a pekný. Toto sú hlavné posolstvá, ktorým zmieňované princezné vybavia dievčatá do ďalšieho života.

A potom sa nemôžeme čudovať, že za dobrý spôsob, ako zbaliť dievča nám vychádza napríklad, že nekrofília je dobrý spôsob zoznamovania (Snehulienka). Alebo ako v prípade Aladina stačí klamať o svojom bohatstve a sláve. Okrem toho sa tu objavuje Štokholmský syndróm (z ktorého vyťažil Zviera v rozprávke Kráska a zviera).

Naozaj chceme, aby naše deti mali takéto predstavy o svete? Aby mali takéto hodnoty? Neviem ako vy, ale uvažujem o tom, že nám v knižnici ostane jediná rozprávková kniha. O troch grošoch – tá nemá čo pokaziť.

Zdroj: contexts.org