Velikán Hviezdoslav

Angličania majú Shakespeara, my Hviezdoslava. Toto meno slovenskej literatúry je tak známe, že ho hádam netreba nejako zvlášť predstavovať. Kto by už len nepoznal Hájnikovu ženu a úvodné verše: “Pozdravujem Vás lesy hory, z tej duše pozdravujem Vás…“?! Básnik, ktorého zvykneme označovať za najväčšieho slovenského literáta, však nezačínal písať v rodnej reči, ale práve maďarský jazyk  mu učaroval ako prvý. Ako to s tým Hviezdoslavom vlastne bolo?

Pavol Országh – Hviezdoslav sa narodil na Orave, presnejšie v dedinke Vyšný Kubín. Pôvodné meno je len Országh, ten lyrický prídavok za tým prišiel až neskôr. Pavol patril k bystrým žiakom a po dokončení stredoškolského vzdelania nastúpil na právnickú akadémiu v Prešove. Práve počas študentských čias sa naučil maďarsky a učarovala mu tvorba Sándora Petofiho a Aranya. Tvorba týchto maďarských básnikov ho natoľko oslovila, že svoje prvotné básnické pokusy na gymnáziu v Miškovci realizoval v maďarčine. Po príchode do Kežmarku sa pre zmenu snažil písať v nemčine.

V tomto čase mladý Hviezdoslav, teda ešte Országh, netuší, že sa dá básniť aj v rodnom jazyku.  Z omylu ho však vyvádzajú viacerí oravskí národovci a snažia sa jeho absentujúci prehľad  v slovenskej literatúre doplniť. Petofiho v Hviezdoslavovej knižnici strieda Andrej Sládkovič. Premena Hviezdoslavovho zmýšľania a nazerania na slovenskú tvorbu vyžadovala značné úsilie. Ale, podarilo sa. Najmä vďaka pomoci Viliama Paulínyho – Tótha, ktorý na vlastné náklady vydal Básnické prvosienky Jozefa Zbranského. S vydaním tejto zbieročky sa začína rodiť ten Hviezdoslav, akého poznáme. Teda píšuci slovensky a hrdo sa hlásiaci k slovenčine.

Vysokoškolské štúdia v Prešove sú pre mladého básnika mimoriadne prospešné. Tu sa totiž stretáva s vrstovníkmi, ktorí majú tiež záujem o literárnu tvorbu. A tak sa popri študovaní paragrafov a zákonníkov Hviezdoslav čulo zapája do literárneho života. Spolu  s priateľom Kolomanom Banšelom vydávajú zborník Napred! , ktorý je spoločnou zbierkou prác nastupujúcej generácie.

Právnik a uvedomelý národovec zároveň to nemal ľahké. Prezentovať svoje národné cítenie v básnickej tvorbe a zároveň byť zamestnaný v štátnej službe za čias Rakúsko – Uhorska, to veru nebola zábava. Z miesta v Dolnom Kubíne musel po svojom prejave proti národnostnému útlaku Hviezdoslav odísť. A takto veru vystriedal nejednu advokátsku kanceláriu a nejedno miesto: Dolný Kubín, Martin, Senica, Námestovo, zase Dolný Kubín. Po márnych snahách o básnický rozlet, ktorý mu okolnosti vytrvalo hatili,  sa dobrovoľne vzdáva miesta v štátnej službe a tým aj miesta podsudcu. Práca v súkromnej praxi advokátskej kancelárie je, zdá sa, pre básnika vhodnejšia.

Hviezdoslav patril k mimoriadne všestranným autorom a vyskúšal si azda každú sféru povolania spisovateľa. Poézia, próza a ani dráma mu neboli cudzie. Dokonca svoj talent na jazyky využil aj ako prekladateľ. V tejto sfére mieril pomerne vysoko a popasoval sa so Shakespearovým Hamletom. Uznanie si však vydobyl predovšetkým svojou básnickou tvorbou.

Už vyššie spomínaná Hájnikova žena patrí asi k tým najznámejším. Príbeh Hanky Čajkovej, ktorá odoláva pokusom o zvedenie Artuša Villániho natoľko, že ho v sebaobrane zabije, predstavuje jedinečné dielo. Básnické dielo, otvára novú etapu vývinu slovenskej literatúry. Už to nie sú postavy, ktoré sú ideálmi vzdialene pripomínajúcimi život, ale sú to živé charaktery.

Pokiaľ vás neláka básnická epika a ste skôr fanúšikom lyrických cyklov, tak vám možno učaria Krvavé sonety. Azda jediným pozitívom vojny je to, že môže pôsobiť inšpiratívna pre literátov. Nebyť tej prvej svetovej, tak nie sú ani Krvavé sonety. Táto zbierka vznikla už v roku 1914, no vydaná bola až po skončení vojny a teda v roku 1919. Hviezdoslavovo básnické rozhorčenie nad ľudskou krutosťou je naozaj strhujúce. Veď nejeden účastník Hviezdoslavovho Kubína siahol po známych veršoch: „Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá…“

Ani lyrické cykly, ani epické nie sú vaša šálka kávy? Tak potom zostáva ešte dráma. Herodes a Herodias, nejeden študent divadelnej fakulty sa snažil popasovať s týmto dramatickým dielom. Niekto úspešne a niekto menej. Každopádne ak je vám blízka biblická tematika a láka vás dramatický konflikt s obrovským mravným významom, tak táto voľba určite bude správna.

Napriek tomu, že Hviezdoslav značne pochyboval o možnosti písať veľké básnické dielo v rodnom jazyku a chvíľu mu trvalo, kým sa „národne uvedomil“, podarilo sa mu to viac než úspešne. Ešteže si nechal poradiť a skúsil to…

Foto: zlatyfond.sme.sk / Martinus.sk