Zomrel historik Tony Judt

Bol odborník na európsku históriu. Bol finalistom Pulitzerovej ceny, aj učiteľom na newyorskej univerzite. Bol svojský a často sa kvôli svojej chorobe cítil osamelo. Nie však zatrpknuto. Tony Judt. Britský historik, ktorý minulý týždeň svojej chorobe podľahol.

„Mám motoricko-neurónovú chorobu, variant amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS), zvaný Lou Gehrigova choroba. ALS sa vyznačuje jednak tým, že človek nestráca cit – čo je aj dobré, aj zlé – a jednak tým, že je bezbolestná. Na rozdiel od takmer všetkých vážnych či smrteľných chorôb má človek príležitosť dosýta a bez veľkej námahy sa vynadívať na katastrofálne zhoršovanie svojho stavu.“

Takto vo februári opísal svoj stav britský historik Tony Judt. Minulý piatok vo veku 62 rokov jej vo svojom byte v New Yorku podľahol. Chorobou trpel dva roky. Aj napriek, že sa nazýval „modernou múmiou“ o svojej diagnóze dokázal písať a opisovať tak čitateľom stavy, ktoré pri nej človek prežíva. Aj napriek tomu, že ide o smrteľnú chorobu, nepísal len o nej s nadhľadom. Aj napriek tomu však čitateľovi musel behať mráz po chrbte.

„Z toho, že je človek uväznený v studenom a neľútostnom železnom brnení, neplynú žiadne výhody. Duševná agilita vraj prináša veľké potešenie, ale toto tvrdenie, ktoré podľa mňa šíria ľudia, ktorí sú naň výlučne odkázaní, sa mi zdá byť značne prehnané. To isté platí aj o dobre mienenej rade nahrádzať si telesnú nemohúcnosť v sfére duševna. Všetko je to zbytočné. Strata je strata a žiadne krajšie meno na tom nič nezmení.“

Aj napriek tomu, že ho choroba pripútala na lôžko a oslabila aj jeho schopnosť dýchať – dýchal len s pomocou prístrojov – prednášať a písať neprestal.

Tony Judt sa preslávil najmä svojou knihou Povojnová Európa (Postwar: A History of Europe Since 1945), ktorá vyšla aj v slovenskom preklade. Ide o 900-stranové historické dielo o dejinách starého kontinentu od konca druhej svetovej vojny až do začiatku 21. storočia. Knihu si všimli aj poradcovia v prestížnej novinárskej súťaži Pulitzerova cena a zaradili ho v roku 2006 medzi finalistov.

Judt publikoval aj eseje v rôznych periodikách a internetových serveroch. Tento rok to bola napríklad séria esejí pre New York Review of Books, The New Republic, The Times Literary Supplement a London Review of Books. Jeho texty boli publikované aj na internetovom portáli Salon.eu či vo víkendovej prílohe denníka Sme.

Vo svojich textoch sa venoval napríklad konverzácii a slovám či francúzskym intelektuálom. Často písal aj o páde komunizmu a marxizmu. To môže súvisieť aj s jeho výchovou, keďže sa narodil do marxistickej židovskej rodiny. Bol dvakrát rozvedený, až do smrti bol s manželkou Jenifer Homans, ktorá je tanečnou kritičkou. Mal dvoch synov – Daniela a Nicholasa.

Mnohé texty sú známe najmä vďaka jeho ostrej polemike o stave americkej politiky či budúcnosti Európy. Okrem písania bol profesorom európskych štúdií na Newyorskej univerzite, kde riadil aj Remarquov Inštitút.

„Nemohúcnosť je ponižujúca aj ako prechodná kríza, ale predstavte si, ako reaguje ľudská myseľ, keď si uvedomí, že mimoriadne ponižujúca nemohúcnosť ALS je doživotným rozsudkom. V tejto súvislosti často zľahčujúco používame výraz rozsudok smrti, ktorý by vlastne bol vyslobodením.“

Zdroj: nytimes.com, čtk, sme.sk, salon.eu, komentare.sme.sk