Leto je to najmenej spravodlivé obdobie zo všetkých! Niekto si pekne krásne užíva dovolenku pri mori, iný si „užíva“ „dovolenku“ „na malte“. Niekto si leží pri hotelovom bazéniku v nejakej exotickej krajine, iný bojuje s letným počasím po slovensky (doobeda dostanem úpal, poobede zmoknem a prechladnem a večer ma doštípu komáre). Jedno však máme všetci spoločné – vo voľnom čase otvoríme svoju obľúbenú knihu a prenesieme sa do sveta podľa vlastného výberu. Ešteže ich je na výber tak veľa…
Vikas Swarup – Slumdog Millionaire (Milionár z chatrče)
Svet je veľký, obrovský, najväčší. Globalizácia a (zatiaľ pomerne) lacné letenky nám ho síce celkom účinne zmenšujú, ale to nič nemení na fakte, že svet je príliš veľký na to, aby sme si mohli držať prehľad nad kvalitnou literatúrou zo všetkých jeho končín. Je preto len dobre, keď sa k nám aspoň občas dostane kniha z úplne inej kultúry, ako je tá naša. A je jedno, že sa tak stalo hlavne preto, lebo bol podľa nej natočený oscarový film. Milionára z chatrče ste už asi všetci videli. A drvivej väčšine z vás sa tento príbeh osudovej lásky, nezlomnej snahy a boja so životom, zasadený v úplne inom prostredí, než aké poznáme, páčil. Ale ako to už býva – kniha je proste lepšia. V Indii je jej autor Vikas Swarup dobre známy už dlho. Je načase, aby sme sa pridali aj my. No a ako to už býva, s úspechom narastá aj počet vydaní, takže máte na výber. Slovenské verzie sú dve – z roku 2007 a z roku 2009, a teraz máte k dispozícii aj najnovšie vydanie v angličtine.
V poslednom čase sa mi zdá, že nepíšem o ničom inom, len o rádoby-agentoch, ktorí na tento tvrdý chlebíček buď nemali, alebo ho robiť v skutočnosti nechceli. Po svete však behajú aj ľudia, ktorí sa tejto práci venujú na plný úväzok. Všetci dobre poznáme skratky CIA, KGB alebo MI5. A čo tak GRU? Sovietska (sovietska nie ruská) vojenská rozviedka bola naozaj tvrdá partia, ktorá sa dala opustiť len jediným východom – cez komín v podobe dymu. Takéto a podobné historky rozpráva o GRU jej bývalý agent, píšuci pod pseudonymom Viktor Suvorov. Ten sa stal dobre známym vďaka svojej knihe Všetko bolo inak, ktorou nahneval neskutočné počty historikov. Či už s jeho nezvyklými historickými závermi súhlasíte, alebo nie, Akvárium je o niečom úplne inom. Len ťažko sa dá hádať so spomienkami človeka, ktorý pre GRU pracoval a teraz nám o nej podáva plastický obraz.
John Connolly patrí v súčasnosti k jedným z najpopulárnejších autorov detektívnych románov v Británii a v USA. Je preto trochu zvláštne, že na Slovensku si ho ľudia neustále pletú s nemenej známym a kvalitným Michaelom Connellym. OK, keď tak pozerám na ich mená, tak uznávam, že to až tak prekvapujúce nie je. Ale stávať by sa to nemalo – John Connolly si našu pozornosť zaslúži minimálne rovnako ako jeho slávnejší skoro menovec. Ako to už v detektívnom žánri býva – aj John Connolly má svojho obľúbeného hlavného hrdinu. Volá sa Charlie Parker a v tomto prípade je to skôr anti-hrdina. Najnovšia kniha „Parkerovskej sérii“ je v poradí už piata. Volá sa Zabijaci a od predchádzajúcich sa líši tým, že Parkerov príbeh je vyrozprávaný z pohľadu jeho dvoch kolegov – Louisa a Angela – profesionálnych zabijakov, ktorí zároveň tvoria homosexuálnu milostnú dvojicu. No povedzte, dá sa odolať?
Ďalšou autorkou, ktorá sa dostala do nášho výberu, nie je nikto iný ako chronicky známa Danielle Steelová. Už to vidím, ako polovica čitateľov prevrátila oči a zamrmlala si popod nos niečo neslušné na adresu toho hňupa, ktorý tento výber tvoril. Nezabúdajme však, že táto autorka píše knihy od roku 1973 a už viac ako 12 rokov vydáva v priemere tri knihy ročne . A každá z nich si nájde milióny čitateliek (a občas možno aj nejakého toho čitateľa). Takže teraz budeme myslieť práve na tie milióny jej obdivovateliek, alebo proste čitateliek, ktoré od knihy na letnú pláž nevyžadujú viac ako poriadnu porciu lásky, nejaký ten milostný trojuholník, pár komplikácii a nakoniec povinný happy-end. Ak je to aj váš prípad, určite nevynechajte jej najnovší román Sveták. Nájdete v ňom všetko to, prečo sa Danielle Steelová stala tak populárnou.
Henrik Lange – 90 klasických knih pro lidi v kalupu
Dostávame sa ku knihe, ktorá ani nie je knihou. Nie je nič horšie, ako keď sa niekto alebo niečo berie príliš vážne. Humor je predsa to, čo z nás robí ľudí. Preto niet divu, že niektorým nie sú sväté ani „poklady svetovej literatúry“. Práve pre ľudí podobného zmýšľania vytvoril Henrik Lange knihu 90 klasických knih pro lidi v kalupu. Ako už samotný názov napovedá, v tomto diele nájdete obsah 90 kníh svetovej literatúry. Nájdete tam tie úplne najznámejšie klasiky ako napríklad Zločin a trest alebo Obraz Doriana Graya, ale aj novšie trháky typu Da Vinciho kód. Pýtate sa, ako sa zmestí 90 kníh do jednej? Jednoducho. Každej knihe je venovaná dvojstrana. Na prvej strane nájdete základné údaje o knihe (pár údajov o autorovi, názov diela v originále aj v preklade a prvú a poslednú vetu diela). Druhá strana je venovaná obsahu diela – Langemu na to stačia tri okienka komiksu, do ktorých dokázal vtesnať obsah každého diela, ktoré padlo do jeho výberu. Nie, táto kniha o knihách sa nedá brať vážne. Ale je to neskutočná sranda. A o to práve ide.
František Kele, Miroslav Musil – Po Štefánikových stopách (Návraty do Polynézie)
Posledná kniha, ktorá sa vtesnala do tohto týždňového výberu je cestopis. A to nie hocijaký. Meno František Kele nebude asi mladším čitateľom príliš povedomé napriek tomu, že to je jeden z najznámejších slovenských horolezcov a cestovateľov, ktorý sa vydával na tak trochu náročnejšie výpravy ako známejší Boris Filan. A naposledy sa vybral po stopách asi najobľúbenejšej osobnosti slovenskej histórie – Milana Rastislava Štefánika. Ten za svoj pomerne krátky život stihol precestovať veľkú časť sveta, a tak mal František Kele čo robiť. Navštívil Mont Blanc, Tahiti a Kráľovstvo Tonga na Vavau, pričom všade zanechal pamätnú tabuľu, ktorá pripomína, že tam pred takmer sto rokmi bol aj najznámejší Slovák modernej histórie.
PS: Aj vám tak chýba päťtisíc korunáčka ako mne?
PS2: Ak už päť minút rozmýšľate, prečo je vám priezvisko Kele tak známe napriek tomu, že o Františkovi Kelem ste nikdy nepočuli, napoviem vám – áno, Táňa Keleová-Vasilková je skutočne jeho dcéra.
Zdroj foto: papercuts.blogs.nytimes.com / martinus.sk