Moravia: nepriateľ cirkvi aj fašistov

Nenávidený katolíckou cirkvou aj fašistami. Autor, ktorého diela boli na zozname zakázaných kníh Vatikánu. Písať mu nedovoľoval ani Mussoliniho fašistický režim. Ten dokonca usiloval o jeho smrť a vyhnal ho do hôr. Z jeho rodného Ríma ho však nedostala ani blízkosť smrti a hrozby čierneho režimu. Alberto Moravia.

„Svet si nás zaväzuje našimi ambíciami a skôr či neskôr nás prinúti zaplatiť za ne vysokú a bolestnú cenu, a len vydedenci a tí, čo sa zriekli všetkého, môžu dúfať, že ju nemusia zaplatiť.“

Napísal najobľúbenejší taliansky autor 20. storočia v jednej zo svojich najslávnejších kníh Rimanka. Moravia vedel o čom hovorí. On totiž za svoje sny a ambície zaplatil vysokú daň už v predstihu. A to najmä samotou a opustenosťou.

Malý Alberto nikdy nechodil do školy. Kvôli tuberkulóze sa učil doma. Sám, bez priateľov a prvých lások. Len s knihami, ktoré mu ukázali smer, ktorým sa v dospelosti uberal. Aj napriek samote a možno neznámosti prvých medziľudských vzťahov dokázal Moravia  obdivuhodne opísať a sprostredkovať pocity a myšlienky ľudí – žien či mužov.

Počas rokov v posteli – bol chorľavý až do svojej plnoletosti, sa zoznamoval s krásnou literatúrou a autormi, ktorých jeho rovesníci prehliadali alebo ani nenašli. Už v dvadsiatich dvoch rokoch uverejnil svoju prvotinu – Ľahostajní. Vydal ju na vlastné náklady a kúpil si tak vstupenku do sveta veľkých autorov. Popri tom písal aj pre noviny.

Zvláštnou črtou tohto autora,  je jeho schopnosť vcítiť sa do pocitov žien. Hneď dve jeho z najslávnejších diel – Rimanka a Vrchárka rozprávajú ženy. Adriana a Cesira – hrdinky, v ktorých Moravia zhutnil pocity podrobeného talianskeho národa. Národa zmietaného čiernym nepriateľským režimom. Ženy v sebe v jeho dielach nesú poníženie aj nesmiernu silu.

On sám sa s fašistickým diktátom vyrovnával veľmi ťažko. Keďže pochádzal zo zmiešanej rodiny – matka bola kresťanka a otec žid – snažil sa ho režim zbaviť. Nepomohla ani jeho literárna činnosť. Mussoliniho čierno kabátnici sa snažili ho umlčať, neskôr pred bol pred nimi nútení utiecť. Ukrýval sa v horách. Z Ríma však nikdy neodišiel. Rím bol pre neho totiž viac ako mesto. Viac ako rodisko. Bol súčasť jeho diel, hrdinov a príbehov. Odohrával sa tu nielen jeho život, ale aj jeho literárna tvorba.

Nielen fašisti ho odvrhli. Na meno mu nevedeli prísť ani katolíci. Jeho knihy dokonca dali do indexu zakázaných kníh. Prekážala im erotika, ktorú Moravia do svojich diel umne prepašoval. Ale ako by sa bez erotiky a sexu dalo písať o príbehu mladej nešťastnej prostitútky?

Telesnosť a túžba predstaviteľom cirkvi zakryla oči pri čítaní až natoľko, že si ani nevšimli, že jedným z hlavných odkazov v dielach Moraviu je dôležitosť rodiny. Tá je u neho symbolom riešenia a života.  Predstavuje niečo nezničiteľné, krehké a zároveň silné a neporaziteľné. Rodina – najmä deti hlavných hrdiniek, ich dokážu poháňať vpred. Držať ich pri živote. Nedovoliť im skončiť s ich ťažkým osudom.

Alberto Moravia bol neorealista, jeden z najdôležitejších postáv talianskej a svetovej literatúry v období druhej svetovej vojny. Aj napriek tomu, že nezískal Nobelovu cenu, jeho diela sú obľúbené, čítané a filmy, ktoré na základe nich boli natočené, boli veľmi úspešné.  Vrchárka so Sophiou Lorenovou získala dokonca Oscara.

„Každý si vkladá svoj vlastný raj do pekla iných.“ Rimanka

Ak vás autor zaujal môžete od neho skúsiť aj: